Pan Dušan Dobrovodský, promovaný biolog ze Slovenska, se dlouhá léta věnoval mladým, jejich doprovázení v době dospívání a přípravě na manželství. Tak vznikla série přednášek a besed pro mládež i rodiče s podtitulem "77 otázok tínedžerov na možnosť života v šťastnom manželstve", kterou nyní přinášíme v originální podobě.
V.
Pudy v našom tele
Tí z nás, ktorí nerešpektujú svoje svedomie a ducha, nestarajú sa o lásku, zapájajú svoj rozum a vôľu iba do služieb tela,
sú ovládaní a usmerňovaní najmä pudmi. Pud zachovania života a pud pohlavný zabezpečujú náš telesný život, záujem o zhromažďovanie potravy, potrebných vecí a záujem o rozmnožovanie každého jednotlivca. Prvý z nich je pre život človeka i spoločnosti nevyhnutný, bez druhého by však ľudstvo vyhynulo. Pudy sú súčasťou tela a sú pre svet darom.
Naša osobná sexualita je od počiatku určená pre manželstvo. Erotická láska má v podstate dva zámery. Osobné zjednotenie manželov a následné plodenie detí. /I bezdetné manželstvo je manželstvo/. Obidva tieto ciele v manželstve mohutne upevňujú už vopred existujúcu bratskú a obetavú lásku, čím rastie vernosť i oddanosť.
Muži a ženy sú prevažne heterosexuáli, vzájomne odlišní a preto sa vzájomne dopĺňajú. Keďže v sexuálnej aktivite nebývajú manželia rovnakí, ich telesný styk má byť prejavom dávania seba, ktoré často treba spojiť i s osobnou obetou v prospech slabšieho manželského partnera.
Predmanželský a mimomanželský pohlavný styk bez duchovnej lásky sú pre ľudí zákonitým zlom, lebo sú výrazom zrady, brania a získavania pre seba. Na základe prirodzených telesných i duchovných rozdielností vznikajú partnerské nedorozumenia, ktoré bránia vzniku lásky. Keďže vyriešiť ich môže iba láska, musí medzi partnermi vzniknúť skôr, ako prípadné nedorozumenia. Lebo podstatou lásky je jedinečnosť, výlučnosť, vernosť, dôvera, dobrotivosť a vzájomná pomoc. A to je základ budúceho dobrého manželstva.
Na tieto zákonitosti nás vopred upozorňuje i desať bodový mravný zákonník, ktorý smilstvu, cudzoložstvu a psychickej túžbe po nich vyhradil dva samostatné body. I všetky ostatné body sú len o našom prospechu a našom šťastí, najmä rodinnom i spoločenskom. Je smutné, že sa ľudia cítia obmedzovaní napr. zásadou – nekradni, neklam, nepodvádzaj, pričom výchova kladných vlastností je ponechaná osobnej slobode človeka a rodinám, s 10-15 % spoločenskou účinnosťou.
Pri zamilovaní je preto potrebné budovať najskôr lásku duchovnú, ktorá v manželstve zabezpečí všetky potrebné telesné i duchovné dobrá prirodzenou cestou a v maximálnej miere./Harmonické manželstvo./ V manželstve duchovná láska spája len jedného muža a jednu ženu. Nedajte sa oklamať ani svojim telom, ani kamarátmi, ani verejnou mienkou. A za svoju vzájomnú lásku bojujte so svetom, ale najmä sami so sebou.
Pekne to vyjadril Viliam P. Young: Muž a žena sú rovnocenné protipóly. Automaticky sa priťahujú po telesnej i duchovnej stránke. Avšak naša snaha po moci a ovládnutí iného, ničia vzťah, po ktorom túži naše srdce.
Druhý najmocnejší pud tela je pud pohlavný.
Jeho vnútorným prejavom je telesná príťažlivosť a vonkajším prejavom je pohlavné správanie. I o tomto pude platí, že
používaný alebo aktívne nepoužívaný, súčasne s láskou k blížnym, prináša veľa osohu.
Avšak sex využívaný iba pri zamilovanosti do telesných vlastností a mimo manželstva obyčajne pôsobí protichodne. Čo vyhovuje jednému, nevyhovuje druhému, preto je často vynútený, zakúpený, jednostranne prežívaný, čím aktívne bráni vybudovaniu lásky. Prípadnú vznikajúcu lásku ničí a prináša
vždy mnohé ľudské tragédie. Hlavne pre to, že je využívaný egoisticky s úmyslom: Ja chcem zážitok, ja si chcem užiť, ja, ja, ja, To je návyk, znemožňujúci lásku a harmonické telesné i duchovné súžitie.
60. Často počujeme námietku, že duch je proti telu a človeku preto škodí.
Skutočnosťou je, že duch a pudy sa vzájomne nemôžu zničiť. Bez
lásky sa však prejavuje prirodzená náchylnosť pudov pre zlo. Preto sa náš rozum slobodne môže rozhodnúť až vtedy, ak už máme v duši i lásku /Lásku/. Lebo záujmy pudov a lásky v človeku sú v protiklade a my sa slobodnou vôľou rozhodujeme.
Pudy nás nútia získavať hodnoty a hromadiť ich, čím oslabujú priateľstvo. Duchovná láska nie je proti hromadeniu, ale chce získané hodnoty dávať a nie iným brať. Teda priateľstvo, pokoj a mier podporuje.
Láska, náš rozum a slobodná vôľa môžu zosúladiť činnosť a účinky pudov a lásky do osobnej harmónie. Ak sa to stane, pudy nás ďalej podnecujú k činnosti, ale hrabivosť, chamtivosť, klamstvo a lakomstvo sú nahradené dobrosrdečnosťou a túžbu po pohlavnej promiskuite mení láska na manželskú vernosť.
Potrebné je vedieť, že rozum v službách tela a pudov túži po polygamii, promiskuite t.j. striedaní sexuálnych partnerov. Ale rozum v službách duchovnej lásky túži po duchovnej a telesnej vernosti muža a ženy, pričom sex neodmieta. A bez obetavej lásky je ťažké uplatniť telesné i duchovné umenie dávať sa.
Láska spolu s rozumom môže pudy usmerniť a správne využiť. Pritom jedine celoživotnou duchovnou i telesnou vernosťou dosiahnu manželia i sýty, dlhý a uspokojujúci pohlavný život. Neporovnateľne lepší a dlhší, ako bez lásky a pri manželskej nevere.
Teda láska náš život obohacuje po telesnej i duchovnej stránke.
Tiež je dokázané, že muži žijúci v manželstve sa dožívajú o 10 rokov a ženy o 6 rokov
dlhšieho priemerného veku, ako žijúci mimo manželstva. Dôvodom je osobná spokojnosť, poriadok, pravidelná strava, vzájomná pomoc, pravidelný pohlavný život, starosť o zdravie partnera a pod.
Je príznačné, že o nude v manželstve hovoria len tí, čo lásku neuznávajú, nič o nej nevedia a lacno striedajú. A to ich núti k povrchnosti, stereotypu a k ďalšiemu striedaniu. A túto svoju biedu oslavujú ako víťazstvo a hrdinstvo, lebo nič lepšie nepoznajú.
Mnohí bez lásky uprednostňujú ligotavé túžby pohlavného pudu a jeho krátke potešenia zo striedania, prinášajúce životné problémy, biedny pohlavný život, nepokoj ducha a rodinné nešťastie bez lásky. Poznajú iba sex a nie pohlavný život. Žijú bez lásky a radosti, čo je vlastne duchovné trápenie.
Sexualita i láska sú nám prirodzené a môžu byť zdrojom šťastia.
Sexualita a láska prežívané v manželstve súčasne sú pre manželov darom a šťastím. Sexualita v láske kladne ovplyvňuje všetky ostatné stránky manželstva a lásku posilňuje. V harmonickom manželstve sa tieto dve zložky osobnosti zjednocujú a toto zjednotenie preniká do každej roviny nášho bytia. Boh nechce, aby sme mali ťažkosti s rozmnožovaním a preto nám tiež ponúka pôžitok zo vzájomnej manželskej príťažlivosti. Ak sa uskutočňuje v láske, vzniká nádherná dôvera a oddanosť, preto v dobrom manželstve nemáme tajnosti, nemáme čo skrývať. Pavol z Tarzu to pripomína novým korintským kresťanom slovami: „Pamätajte, že /v manželskej láske/ muž nie je pánom svojho tela, ale žena a žena nie je pánom svojho tela, ale muž“. Je to nádherná novozákonná ponuka manželského života v harmonickej láske.
Väčšina manželov však po nej len márne túži. Lebo mnohí muži chcú byť pánom ženy bez lásky, bez svojej trpezlivosti, dobrotivosti, ústretovosti voči potrebám a želaniu ženy. Často to vedie k vydieraniu a domácemu násiliu i v kresťanských rodinách. Preto jemné odmietnutie je prejavom dôvery a vzájomnej rovnoprávnosti. A prijatie takéhoto dočasného odmietnutia prejavom partnerovej trpezlivosti, veľkorysosti a lásky.
Neprekonateľné problémy však vznikajú, ak chce byť niekto pánom dvoch alebo troch tiel. Vtedy nie je pánom žiadneho, pretože všetci sú si duchovne cudzí. Vedie to k rozchodu, alebo sa muž stáva „pánom“ iba domáceho násilia, či pivárskej stoličky v hostinci.
V moslimských krajinách je starozákonné mnohoženstvo súčasťou spoločenského sociálneho systému. Ochrana žien a ich poslušnosť mužovi sú predmetom kultu, kultúry i obchodu. Zdá sa však, že veľa lásky si tam nikto neužije, hoci predmanželskú pohlavnú zdržanlivosť dodržiavajú viac, ako u nás.
61. Je predmanželská pohlavná zdržanlivosť pre harmonické manželstvo nutná?
Už sme povedali, že človek je naprogramovaný na duchovný i telesný život. Pravá duchovná láska medzi budúcimi manželmi však musí vzniknúť ako prvá, ináč vôbec nevznikne. A toto platí pre veriacich i neveriacich.
Pekne o tom píše Mike Mason. Hovorí o „úplnej nahote“ manželov ako o obraze dokonalej otvorenosti, dôvery a dávania sa seba samého partnerovi. Duch však musí byť odhalený ako prvý. Odhaliť svoje telo je celkom posledný krok v ľudských vzťahoch a patrí do manželstva. Je to odhalenie tajomstva, ktoré manželskú lásku mocne posilňuje.
Sex bez lásky je vždy kúpenou, alebo vynútenou službou a manželstvo i lásku rozbíja. Ak srdce nie je obnažené spolu s telom, potom sa celý pohlavný akt stáva klamstvom a výsmechom. Ponuka tela a ponechanie si seba sa stáva absurdným a tragickým protirečením. Pri telesnom kontakte bez lásky, je mnoho emocionálnych i telesných prekážok vzájomnej harmónie, čo partneri cítia ako emocionálne sklamanie a telesnú nespokojnosť. Lenže ako môže vzniknúť dôvera a oddanosť striedaním partnerov a chválením seba?
Že manželská láska, ako duchovná nahota, musí predchádzať nahote tela je normálne a prirodzené. Ten pravý a logický dôvod je v tom, aby sa dieťatko mohlo narodiť do prostredia lásky, do dobrej rodiny. Vtedy manželská láska manželov trvale zjednocuje a tiež umožňuje dokonalé a ústretové uplatnenie sexuality, pričom telesná sexualita prirodzene upevňuje harmóniu duchov. Takáto obetavá i erotická láska je etická, je bez hanby, potešujúca i posväcujúca.
Iná trvalá, telesná i duchovná, láska v normálnom manželstve vzniknúť nemôže.
Zdôrazňuje to i kniha Genezis o ustanovení manželstva dvoch manželov, ale platí to pre všetkých manželov: „Obaja však boli nahí, človek i jeho žena“ a nehanbili sa, pokým žili v láske k sebe i k Bohu. /K duchovnému i hmotnému prostrediu/. Až keď sami, svojou slobodnou vôľou zabudli na duchovnú lásku, uprednostnili hmotné schopnosti a dary = všetky stromy raja, a svojim rozumom produkovali pýchu, neradili sa s nikým, ošklbali svoje svedomie zaštepené v strede svojho raja, takže nerozoznali dobro od zla, vtedy sa spreneverili svojmu poslaniu. Vtedy „spoznali, že sú nahí.“
Opustili duchovnú nahotu, lásku a uprednostnili len svoju telesnosť a materiálnosť. Ich telesná nahota, ich telesné a hmotné potreby, ich neuspokojili. Stratili lásku, radosť zo života i duchovný pokoj, teda stratili pozemský raj. Hanbili sa, preto sa zakryli a schovali. A to je tiež obrazom i mnohých z nás. Takýto stav človeka je prirovnaný k životu medzi tŕním a bodľačím.
Ak človek zavrhne svojho ducha i lásku, poruší tým svoje osobné pozemské poslanie, stratí svoju vnútornú harmóniu a je nešťastný. Preto hoci sme vo výbere slobodní, šťastná životná cesta je len jedna- cesta lásky.
Asi pre to sa v I. knihe Mojžišovej hovorí, že sme na obraz Boží. Často sa však pýtame - ale kedy, kto a ako?
„Keďže Boh je šťastné spoločenstvo 3 osôb spojených láskou, i my získavame jeho najkrajšiu podobu až ako rodina / Vl. Milan Chautur/, alebo Kar. Racinger: „Rodina je zrkadlom sv. Trojice.“
Ďalej čítame, že ako muža a ženu, rodinu nás stvoril. A hoci ducha máme od počatia všetci, sami zisťujeme, že nie je dobre človeku samotnému. Len v spoločenstve lásky, v rodine môžeme byť šťastní. Ale máme lásku? V mladosti nie. Každý sa jej musí v dospievaní naučiť. Preto do zamilovania, do vzniku rodiny, každý máme žiť akoby v hmle, spánku, zdržanlivo /viď. Adamov spánok pred zamilovaním do Evy/. Potom, po výchove svojho ducha v dospievaní, po období priateľstva a dobrého vzájomného poznania, „otvoria sa nám oči“ a my môžeme v láske, ako Adam, s radosťou obdivovať a milovať svoju manželku a žena svojho manžela. Dievča sa stáva skutočnou ženou až materstvom. A muž v nej nehľadá iba viditeľné hodnoty, ale milovania hodné duchovné vlastnosti, pripravené v nej len pre jedného /môjho/ muža. Dobrým poznaním partnerov vznikne mohutná osobná príťažlivosť a túžba muža chrániť tieto vlastnosti, symbolicky vyjadrená mužovým ochranným „rebrom v blízkosti jej srdca“. Je to dôležité najmä pre muža, lebo milovaná žena a matka jeho detí lásku a ochranu rada prijme. Ale môže to byť len jedna jediná zo všetkých žien. Nesmieme však pre hojnosť darovaných dobier zabudnúť na vďačnosť a lásku k Bohu.
Tešia nás spoločné záujmy, vzájomná láska, spoločná perspektíva a radosť z manžela. Preto sa obaja pokúšame chápať dôležitosť ochrany tých svojich krásnych, darovaných, duchovných vlastností,
lásky a svedomia, tých „dvoch dôležitých stromov“ zaštepených do stredu nášho osobného raja, do nášho srdca. Je to strom života a strom poznania dobra a zla. Lebo šťastný a nekonečný život je podmienený iba láskou a správna životná orientácia je podmienená „neošklbaním“ nášho svedomia.
62. Blažená jednota vo dvojici je zdrojom šťastia.
Toto tajomstvo plynie z Božieho a teda z prirodzeného biologického a psychického zákona o účelnosti manželstva a rodiny pre správnu výchovu potomstva a spásu mnohých. To je hlavný cieľ. Biblia o manželoch hovorí: „A budú jedno telo“, nie dve alebo tri telá. Je to preto, že v nás zariadil tú
blaženú jednotu dvoch. Človek sa v skutočnosti ako dar odovzdá celý, telesne i duchovne, len svojmu prvému partnerovi.
Láska a pohlavná príťažlivosť rodičov sú hlavné spojivá šťastnej rodiny. Ony zabezpečujú jej funkčnosť a účelnosť /spokojnosť, plodenie a výchovu detí/ počas celého života. Preto je prirodzená psychická zákonitosť, že
dar odovzdania tela i ducha sa dá urobiť len raz, spoločne a nedá sa vziať späť. Preto, ak by partner pri nevere, alebo striedaní, chcel odovzdať inému človeku, hoci len jednu zložku osobnosti, teda sexom telo, ako dar stráca obidve. Sex bez lásky nie je dar, lebo mu chýba práve ta láska. A takíto záletníci sú pre partnera už len ako otvorená bonboniéra.
To prvenstvo telesného darovania sa je pre manželov tak vzácne preto, lebo tým prijímajú i celú čistú partnerovu duchovnú i telesnú minulosť, čo podporuje dôveru a oddanosť. Vtedy je ten dar osobnosti ucelený a dokonalý.
Je zvykom, že pôvodné, vzácne, nové a nepoužité veci často nazývame panenskými. Hovoríme o panenskej prírode, panenskom včeľom vosku a podobne i o panenskom čistom vzťahu dvoch ľudí. Koľko chlapcov však môže jedno dievča obdarovať svojim vzácnym panenstvom? Len jedného. A už nikdy to nemôže zobrať späť. Potom to mnohé ľutujú celý život.
Preto nad nami neustále znie múdra rada: „A budú dvaja jedno telo“. Myslí sa tým navždy. Túto prirodzenú jednotu dvoch zdôrazňuje i Pavol z Tarzu Korinťanom slovami: „Či neviete, že kto sa oddá smilnici /prostitútke/, je s ňou jedno telo?“
Preto
predmanželská a mimomanželská pohlavná zdržanlivosť je pre manželské šťastie nutná. Tento dar seba samého, teda ducha i tela manželovi, je nám vrátený iba prirodzenou smrťou manželského partnera, a človek ho bez problémov môže, ale nemusí znovu použiť.
Telesnú a duchovnú jednotu manželov v láske vnímame ako vernosť a prežívame ju ako duševný pokoj a šťastie. Psychická a telesná vernosť muža i ženy sú na sebe 100 % závislé. Oslabenie hociktorej z nich, ničí ich obe, telesnú príťažlivosť i vzájomnú lásku. Preto, že myšlienka na neveru vždy predchádza skutkovej nevere, je rovnako nebezpečná. Vieme, že Ježiš Kristus ju prirovnal k smilstvu a cudzoložstvu.
Túžba po láske a vernosti je prirodzená. A dobre si pamätajte, že
manželská vernosť sa začína ďaleko pred manželstvom, ďaleko pred stretnutím svojho budúceho manželského partnera. Lebo manželovi sa odovzdávame i so svojou minulosťou. Má to byť naše presvedčenie, naša hlboká túžba. Len tak odoláme lacným ponukám sveta a svojim pudom.
Podobne telesné smilstvo je pre človeka trestom hlavne duchovným. Napriek tomu, že všetci vieme, že telá máme rovnaké, predsa nás pudy a nezriadený duch zvádzajú k telesnej nevere. „Budete ako Boh“ - duchovne šťastní a spokojní. Aká hlúposť, aké protirečenie. Veď ovocím každého hriechu, a teda i duchovnej a telesnej nevery, nie je pokoj, ale duchovný nepokoj zo straty lásky.
Striedaním partnerov nemožno tvoriť lásku, ktorá spočíva v jednote a vo vernosti dvoch. Teda rozbíjaním lásky nemožno lásku upevňovať.
Podobne i inými neresťami /hriechmi/, ktoré sú všetky proti láske k blížnym, nemožno lásku získať, ani prežívať, ani odovzdávať. Zlom sa nedá vytvoriť žiadne všeobecné dobro.
