Pan Dušan Dobrovodský, promovaný biolog ze Slovenska, se dlouhá léta věnoval mladým, jejich doprovázení v době dospívání a přípravě na manželství. Tak vznikla série přednášek a besed pro mládež i rodiče s podtitulem "77 otázok tínedžerov na možnosť života v šťastnom manželstve", kterou nyní přinášíme v originální podobě.
52. A to nás čaká neustála práca za iného? Nutnosť konať to, čo sa jemu nechce? Kedy potom budem konať svoju prácu? A kto sa o mňa postará?
Nebojte sa, láska sa vyvíja postupne. V pätnástich sa pýtate a všetko prežívate ináč, ako dvadsať a dvadsaťpäť roční.. Len buďte trpezliví a neunáhlite sa, aby ste sa ako 25- roční nemuseli rozvádzať. Radšej sa 25 roční ožeňte. Meradlom výberu partnera musí byť vzájomná láska, a nie zamilovanosť. Skutočná láska nepozná prekážky a neskôr sama upraví naše myslenie i konanie na ústretové. Lásku nekonám na miesto svojej práce, ale je to spôsob konania „mojej“ práce. Nie je to nič navyše, ani namiesto partnera. V láske je všetko „naša práca“. V láske robím len to,
čo potrebujeme my dvaja, alebo rodina. Pritom obaja konáme to, čo každý z nás má a môže vykonať pre spoločný pokoj a dobro.
Ak som i niekde bez partnera, tak rozprávam a konám tak, ako keby bol pri mne. Rozprávam a konám v našom spoločnom záujme.
Ak skutočne milujem, nemusím sa kontrolovať. Nikdy sa nezmýlim, neprerieknem, neurobím niečo, čo by partner nemohol vedieť. Nikdy nechcem a ani nemusím klamať. A vzniká pri tom zvláštna pozitívna rodinná atmosféra, ktorá robí dvojicu i celú rodinu šťastnou.
Napr.
V harmonickej rodine manželka s láskou varí manželovo obľúbené jedlo. Vzniklo pri tom väčšie množstvo odpadu. Manžel vidí, že smetný kôš je plný. Preto preruší svoju prácu, pochváli vôňu toho jedla a v tichosti vynesie smetný kôš. /Nechváli sám seba ani nečaká od manželky pochvalu/.Tým vyniesol svoj i jej odpad, teda ich odpad. Ona si to určite všimne, bude vďačná a možno i povie, že pri varení myslela len na neho a že ho miluje. On prejaví radosť nad jej usilovnosťou
a hlavne nezabudne každé jedlo pochváliť. Potom pri jedle alebo pri káve si manželia pohovoria i o ostatných rodinných a pracovných starostiach a pokojne sa dohodnú na ich riešení. A múdry manžel si možno vypočuje i drobnú klebietku. Pritom každé kladné ocenenie partnera je obdarovaním slovami a ich vzájomnú lásku to mohutne posilňuje. Takto zaručene obaja prežijú nádherný deň.
Na tomto príklade vidíme, že manželská láska narastá iba rastom lásky každého z nich. To znamená, že naše manželstvo môžem zlepšiť iba zlepšením seba.
V neharmonickej rodine majú partneri osobný nedostatok lásky. Pre vzájomnú nedôveru a častú kritiku o svojich problémoch nehovoria a prácu partnera si nevšímajú. Poznajú iba partnerove povinnosti, ktoré nikdy neocenia. Preceňujú však svoju prácu a svoje názory. V rodine je dusná atmosféra a napätie.
Manžela o vynesenie koša manželka požiada. V horšom prípade mu to prikáže, lebo vraj aj tak nič užitočné nerobí. Manžel má pritom dojem, že je šikanovaný, že robí namiesto nej jej prácu a vymenuje jej, čo doteraz urobil. Ochotný je dokázať, že on v tom koši má menej svojho odpadu a že je spravodlivé, kto si odpad urobil, nech si ho i vynesie. To im obom pokazí náladu, za čo sa vzájomne obviňujú. Rozpory obyčajne pokračujú až do hádky, pričom prežijú stresový večer plný hnevu a výčitiek. A na vine nie je len ten jeden smetiak, ale ich vzájomná neochota partnera potešiť.
Takáto disharmónia v rodine je príčinou i nedostatočného pohlavného života manželov a často dôvodom pre manželskú neveru a rozvod. Pri rozvode potom obaja tvrdia, že sa nezhodli povahami. Každý z nich však svoju povahu považuje za dobrú, len ten druhý to nechápal, neprispôsobil sa a nechcel sa zlepšiť. Každý z nich chcel zlepšiť ich manželstvo zlepšením partnera a nie zmenou seba. Pamätaj, že nielen manželský partner, ale všetci len ťažko znášame výčitky, poúčanie a napomínanie. Radosť nám však urobí uznanie a pochvala.
Lásku prejavujeme slovom i skutkom
Múdry muž nepotrebuje byť často chválený. Manželku však vždy poteší spontánna pochvala manželom. A môžu to byť obyčajné drobnosti. Nestačí, ak po päť minútovom sťažovaní manžel uzná, že toho má manželka skutočne „dosť“. Pozorný manžel to vidí a povie sám. Určite si všimne, že urobila dobrý nákup v obchode, pripravila chutné jedlo, trpezlivo vypočuje jej starosti v zamestnaní alebo ju poteší pri telesných bolestiach. Preto je tiež chybou, ak si ihneď nevšimne jej príchod z kaderníctva s novým účesom. Veď ona to urobila pre neho. A táto chyba môže byť i osudná, ak si prvý zmenu účesu všimol jej kolega v práci na druhý deň.
Pochváliť iného, ak od neho niečo očakávam, je vhodné. Ale pochváliť bez momentálnej výhody je veľkorysé. Málo ľudí to vie urobiť. Svedčí to o ich duchovnej sile, žičlivosti, odbornej úrovni a múdrosti v láske. A odmena sa samozrejme dostaví neskôr. Lebo dobro plodí dobro.
A čo ak partner zlyhá, nemá pravdu a neoplatí dobro dobrom. Treba sa poškriepiť?
Stáva sa občas, že sa nezhodnete a chcete prejaviť svoj nesúhlas. Vzniknuté napätie zasa riešte láskou. A to nebýva ľahké. Ovládať seba, svoj hnev, je ťažšie, ako ovládnuť iného. Pamätajte, že krátky smútok a jedna slzička majú väčší účinok na partnera, ako urazené mlčanie alebo pol dňa kriku. Do srdca manžela okrem Božej a ľudskej lásky vnikne iba manželkina slza. Jedine tieto tri veci ho môžu obmäkčiť. Všetko ostatné ho zatvrdzuje.
A ešte si pamätajte, že ku hádke je treba dvoch. Teda mierové riešenie je plne vo vašich rukách. Ovládajte svoj jazyk a pokojne povedzte svoj názor. Nech pri tom váš jazyk nie je rýchlejší, ako váš rozum. Možno máte obaja časť pravdy a nemôžete jeden druhého presvedčiť. Ukončite preto diskusiu. Ale láska vyžaduje, aby nikto nebol umlčaný, urazený, ani porazený, preto zmĺkne ten „silnejší“, ten, čo má prípadne pravdu.
A múdre mlčanie nie je slabosť ani priznanie viny. K tomu je potrebná vnútorná sila. A tá sa ukáže, ak budete ticho i ak máte pravdu vy. O chvíľu zasa vy začnite rozhovor na inú tému. Partner pravdu objaví sám. Potom vaša veľkorysosť bude v očiach partnera veľkou ozdobou vášho charakteru a partner vám to nezabudne. Obyčajne sa sám ospravedlní pekným činom, ktorý lásku zacelí. Verte, že „udobrovanie“ v manželstve býva skutočný zážitok.
Preto buďte obaja veľkorysí. Malicherne si nič nevytýkajte, nevysvetľujte, ani sa vzájomne nepoučujte. Nežiadajte ospravedlnenie, lebo to zaváňa vašou pýchou a jeho ponížením. Lebo ak sa partner formálne ospravedlní, všetko je premlčané a on sa zlepšiť nemusí. Nenúťte ho, aby sa vám podobal. Partnera to ponižuje a vzájomnú lásku oslabuje.
Váš charakter, povaha je výsledkom vášho dlhodobého seba vzdelávania, vášho myslenia, rozhodnutí a správania. Býva pozitívny alebo negatívny. Ak však vaša láska k blížnym ústí do snahy o spoločné dobro, ste skutočná osobnosť. Vojenskou disciplínou však pokoj nedosiahnete. Ak situáciu chcete mať pevne v rukách, musíte niekedy dobrovoľne zmĺknuť a sám sa pokoriť. Potom rýchlo zabudnúť a pokračovať v dobrých vzťahoch.
Veľkorysosť je súčasťou lásky, ktorej rast i v manželstve je dlhodobý. Len tej láske dajte šancu pred urazeným ponižovaním a výčitkami, či plieskaním dverami.
53. Manželstvo a Boh obmedzujú osobnú slobodu človeka. V manželstve si človek nič neužije, je to pre muža väzenie.
Občas počujem od bývalých spolužiakov, alebo spolusediacich vo vlaku, či v reštaurácii poznámku: „Ako možno vydržať 10-15 rokov spolu, veď to nie je normálne. Žiadna zmena, ako vo väznici. Láska sa nám vyparila, nepomáhajú ani modré pilulky. Zmena musí byť...“
Pravda je, že modré pilulky zaberajú len pri fyziologickej príčine impotencie, duchovnú lásku nenahradia. A bez nej všetko zovšednie.
Prirodzenou podmienkou osobnej slobody, telesného i duchovného šťastia a pokoja je láska. Láska k niekomu je najdokonalejší stav ducha a ako on, môže trvať nekonečne. Kto ju má, skutočne nechce, aby prestala. Každý máme v sebe určitú hodnotovú stupnicu. Ak je láska na prvom mieste, všetko ostatné je na správnom mieste.
V harmonickom manželstve sú v súlade požiadavky tela - pudov s požiadavkou ducha - láskou a človek je spokojný. Lebo človeka duchovne nasýti jedine láska, ktorá upraví i mnohé hmotné a telesné problémy. Ježiš Kristus zdôraznil, že v láske nám daruje dokonalý vnútorný pokoj, ktorý svet dať nemôže.
Ak však inú hodnotu postaví človek na to prvé a nekonečné miesto, nikdy nemá dosť a nikdy nie je spokojný. A lásku pri tom obyčajne zahluší. Už Aristoteles povedal, že ak človek miluje peniaze, nikdy ich nemá dostatok. Preto s láskou robte to, čo má zmysel a peniaze prídu za vami.
54. Prečo vernosť? Čo oči nevidia, srdce nebolí! Nikto mi nebude prikazovať, ako mám žiť. Kde je sex dobrý, je všetko dobré.
Takéto výroky sú jednými z najväčších omylov ľudstva. Vyslovujú ich ľudia bez duchovnej lásky, pokoja a vernosti. Milujú len sami seba a tým si vlastne škodia. Túžia iba po tele a kráse svojich partnerov. Ich egoizmus je príčinou mnohých manželských i ľudských tragédií a sklamaní. Má tiež najväčší podiel na 50 % rozvodovosti nešťastných manželov.
Vôbec neplatí, že kde je krása a sex dobrý, je všetko dobré. Ale platí pravý opak. Kde je láska, je všetko dobré, i sexuálny život manželov, i krása. Škoda, že týchto manželstiev je len 10 percent. Preto je tak dôležitá múdrosť ducha, múdrosť srdca i života.
55. Stretla som sa s názorom, že rodina len prekáža. Mnohí ľudia bez lásky nechcú a nepotrebujú rodinu.
V roku 2013 odvysielala Česká televízia filmový dokument, v ktorom sa režisér pán S. pýta divákov: „Je ešte rodina potrebná? Ak áno, tak prečo? Čo vlastne rodinu drží spolu?“
Odpovede poslucháčov boli rôzne: Napr.: „V minulosti našich rodičov spájala viera, ale čo to je teraz? Sú to peniaze? Strach zo samoty? Túžba po materstve? Je to sex? “
Osamelá matka konštatovala: „Sama nechcem byť, teda aspoň dieťa, ale bez muža. Pravdou však je, že mužský element v rodine chýba, hoci ešte mám rodičov.“
A pán režisér namietal: „Ty to dieťa vychovávaš pre štát. Je to „zverená“ osoba. Teda chlapcov chováš pre guľky a dievčatá pre bordel! Prečo mám namáhavo vychovávať a starať sa o iných? Rodina nie je žiadna univerzálna hodnota, je to prázdny pojem. A je to veľké riziko, väčšine to nevychádza. Je fakt, že rodina nás priťahuje, /i on cíti tú prirodzenosť/, ale ja podozrievam každý systém, ktorý ma chce nejako ovládať. Áno, trocha som začal o rodine premýšľať až teraz, keď ma bolia kolená, že zostanem sám a bez pomoci. Ale viem, že ak si nejakú zoberiem, ona sa bude v byte s deťmi rozťahovať ako kvočka, a muž zasa ostane sám.“
Vidíte, toto je typické myslenie inteligenta a egoistu bez lásky. Sú jeho rozumové rozhodnutia i rozumné? Sú pre niekoho dobré? Je on v súčasnosti spokojný? Bude spokojný v starobe a v chorobe bez detí a vnúčat? Určite nie. Už teraz je vnútorne sám a samota i beznádej ho čaká do konca života, ktorý dožije v domove dôchodcov. Verím však, že ak bude naďalej hľadať pravdu, postupne ju v láske môže i on nájsť.
56. A je vôbec manželstvo potrebné? Už je nemoderné. Uzavrieme predsobášnu zmluvu,
ktorá nám v prípade rozvodu umožní ľahko podeliť deti a majetok a všetko bude OK.
Je smutné, že mnohých v tomto názore podporujú i ich rodičia. Chcú po celý život obdarovávať len svoje dieťa a nie jeho rodinu. Lebo ho vychovali ku konzumizmu a nie k láske. Nevedia duchom „opustiť“ svoje dieťa a napokon svokrovský fenomén a nedospelosť mladých manželov často nové manželstvo rozbije.
Na túto otázku je možné povedať, že nič nebude v poriadku, lebo chýba láska. Partneri nie sú 100% odhodlaní žiť spolu celý život, meniť svoj život v prospech toho druhého a pomáhať mu ku šťastiu. Boja sa slova „navždy“. Súžitie zakladajú na dohode, lebo vedia o absencii lásky. Obaja chcú meniť partnera v prospech seba a čakajú, že ich partner za to bude milovať. Sami však milujú iba seba, teda telesné hodnoty toho druhého, túžia po jeho kráse, jeho a svojej kariére alebo po sexe. Svoje špatné vnútorné vlastnosti skrývajú. Často partnerovi kladú podmienky a vydierajú ho. Obviňujú sa zo vzájomných zlyhaní a vzájomne sa označujú za sebeckých egoistov. A vlastne často majú obaja pravdu.. Zamilovanosť postupne vyprchá. Bez lásky nefunguje ani pohlavný život, prichádza k telesnej nevere a partneri sa rozchádzajú ako najväčší nepriatelia. Možno nechýbali peniaze, krása ani sex, ale trvale spája iba obetavá láska darovaná bez podmienok.
Názory liberálnej spoločnosti na manželstvo a rodinu sú zvrátené. Škodia jednotlivcom i celej spoločnosti.
57. Načo žiť v rodine? Dnes je už nemoderná. A je rodina v dnešnej dobe ešte potrebná?
Všetci dobrí odborníci radia, aby manželstvo prežili jeden muž a jedna žena v láske a v rodine. Na rodine stojí a padá celá budúcnosť ľudstva. V knihe Genezis je napísaná o nás hlboká pravda. Človek bol
stvorený ako muž a žena, teda ako rodina. Nie ako muž a dve ženy alebo tri. Ak by chcel muž jedným objatím objať 2 alebo 3 ženy, vyznať im lásku, nemiloval by ani jednu, iba seba. Ani ony by nemohli milovať jeho a vzájomne by si skočili do vlasov. Preto sa nevera koná tajne a prináša bolesť a utrpenie. Normálne a prirodzené je, že iba jeden muž a jedna žena si vzájomne zabezpečia romantický pokoj a šťastie v rámci harmonickej rodiny po celý život. Manželské lego je zložené len z dvoch častí. /Tercium non datur/.
Manželstvo je väzením len pre partnera neschopného skutočnej lásky /egoistu/.
Ak rodina niekoho obmedzuje, tak ten nemiluje členov rodiny, ale svoje iné hodnoty. Býva to závislosť na práci, rôzne hobby záujmy, alebo lenivosť. Taký človek sa v rodine skutočne cíti zle. Dokonca sa môže stať úplne neslobodným, ak je ovládaný a závislý na hrách, automatoch, delikvencii, alkohole, drogách, peniazoch alebo nevere. Stále pri tom niečo stráca a najskôr sa stáva duchovným bezdomovcom. Nakoniec pre neresti stratí svoju rodinu i fyzicky a často sa stáva úplným bezdomovcom.
Je bezdomovec slobodný? Oslobodil sa od rodiny, nikto ho neobmedzuje, o nikoho nemá starosť. Je slobodnejší ako v dobrej rodine? Je šťastný? Vôbec nie. Je nešťastný, lebo je bez lásky a sám. Hoci žije v meste, svoju telesnú slobodu prežíva ako duchovnú samotu. Alkohol a úplné oslobodenie od všetkých ho robia neslobodným a neschopným tak, že bojuje o holý život. Jeho stav sa rovná blúdiacemu v púšti. Často si myslí, že vo väznici by mu bolo lepšie. A to len preto, že nie je schopný milovať iných ľudí.
Láska oslobodzuje.
Je stratené dieťa slobodné? Alebo je dieťa v detskom domove slobodnejšie, ako v zovretom náručí matky?
Ak ste úprimní, tak uznáte, že naša sloboda je v duchovnej láske. Sme slobodní pomáhať trpiacim a oni nám. Láska je naše najprirodzenejšie duchovné prostredie a prináša úplný vnútorný pokoj a slobodu ducha. Je to jediná hodnota, ktorá sa nedá ničím nahradiť. Bez lásky nie sme ničím/ Pavol z Tarzu/.
Preto rodinu nech manželia neničia, nerozbíjajú, ale upevňujú láskou. A za nich to nikto nemôže urobiť. Odmenou pre láskavých manželov je rodinná rajská záhrada už tu na zemi. Pre obmedzenosť hmotou však nikto z nás, ani veľkou láskou, si nemôže na zemi vytvoriť nebo.
58. Kedy je dobré založiť si rodinu, aby sme boli šťastní?
Stvoriteľ nás dobre pozná, miluje nás a požehnáva. Pre všetkých pripravil na zemi záhradu rodinného raja. Vidí však, že svojou slobodnou vôľou sa často zle rozhodujeme a sami si šťastie zničíme. Napr. Pyšným odmietaním lásky nesprávne zakladáme rodiny. Preto nám radí, dáva recept na vytvorenie harmonického manželstva, ako istej cesty ku šťastiu a spáse seba i blízkych. A to nie je ľudská múdrosť, ale je stopercentná.
V celej stvorenej prírode dospelé potomstvo, schopné živiť sa a rozmnožovať, opúšťa svojich rodičov, aby založilo nové vzťahy. Nám ľuďom odborníci radia,
aby sme sa okrem telesných vlastností vopred v rodine zdokonalili i duchovne a naučili sa milovať. Tento proces sa volá výchova k láske.
1/. Dieťa sa až získaním lásky stane skutočne dospelým. Pritom sa vzťahy závislosti detí na dobrej rodičovskej výchove menia na bratskú lásku a dieťa je schopné samostatného rodinného života. Tento proces sa v Biblii nazýva „opustenie“, pri ktorom dieťa i rodič zanechávajú skutky a zvyky detstva a láskavého či nadradeného otcovstva. Dcéra alebo syn po skončení dospievania by mali byť schopní samostatného života.
2/. A preto opustí syn otca a matku. Dieťa po nezávislosti túži. I rodičia však majú vedieť správne opustiť. A vtedy znovu múdrosť radí, že tento mladý človek
3/. Priľne ku svojej manželke. Medzi snúbencami vzniknú nové vzťahy priateľstva a obetavej lásky, dôvery a oddanosti vedúce k túžbe po manželstve.
4/. Stanú sa jedným telom. Po sobáši v manželstve, pričom si odovzdávajú i svoju čistú minulosť. Toto fyzické spojenie a duchovná i emocionálna blízkosť sú základom celkovej harmónie v manželstve.
Je mimoriadne dôležité, aby tieto štyri podmienky mladí ľudia dodržali v uvedenom poradí. Aby sa neunáhlili a nekonali bez skutočnej lásky. Ak sa sebe iba páčia, v nenávisti opustia rodičov a sexom hľadajú nežnosť u partnera, tak čo ich má trvalo spájať? Sex? Spája iba láska, vášeň rozdeľuje. Ostanú iba pochybnosti, vydieranie, domáce násilie a žiarlivosť. Už spomínaná štatistika svedčí o smutnej skutočnosti, že len 10 % manželstiev je harmonických, a rozvodovosť je 50%.
Láska obohacuje náš život.
Je to zaujímavý duchovný zákon, že
v láske čím viac dáš, tým viac máš. Čim viac času venuješ inému, dieťaťu či dospelému, tým rastie vzájomná láska. Milujúci svojou prácou, rozdávaním materiálnych hodnôt, či záujmu o problémy iného, získava pocit naplnenia ducha /seba/ radosťou a šťastím.
Duch človeka je stvorený pre lásku a rastom lásky sa cíti slobodnejší a pokojnejší. /“Svoj pokoj vám dávam“/. Lebo milujúci má na zemi stále viac priateľov, neskôr už žiadnych nepriateľov a dúfa i v šťastný večný život.
Teda činorodý zasvätený život, alebo starostlivý rodinný život v manželstve sú dva najprirodzenejšie spôsoby slobodného a šťastného života človeka. Umožňujú partnerom rozvoj ich osobnej lásky plne uspokojujúcim spôsobom.
A v manželstve sú charita a obeta podmienkou i bohatého emočného a pohlavného života manželov. Je dokázané, že i telesné a emocionálne zážitky sú v dobrom manželstve silnejšie, ako pri striedaní partnerov.
Rozoznaním dobra od zla pomocou správneho svedomia môžeme zlu postaviť vnútorné mantinely, ktoré ducha človeka alebo manželstvo ochránia. Manželstvo a rodinu obrazne možno prirovnať ku hre ľadového hokeja, kde mantinely robia hru plynulou a peknou, udržiavajú v dohodnutom priestore, bez vonkajších vplyvov a vytúžený puk odrážajú späť do hry. Manželstvo bez zásad a pravidiel je ako hokej na jazere bez mantinelov. Teda určité vnútorné mantinely rodinu neobmedzujú, ale výrazne jej prospievajú. Usmerňujú naše správanie a zabezpečujú rodinnú intimitu, dôveru, vytúženú harmóniu a osobné šťastie. Našimi mantinelmi sú láska, kladné mravné zásady, manželská vernosť a pre mnohých i viera.
V čom teda spočíva láska?
Už sme o láske povedali, že spočíva vo vzájomnom poznaní a používaní dobrých vlastností partnerov, čo
upevňuje dôveru. Ďalej závisí i od istoty
o duchovnej a telesnej vernosti. Preto samovoľne milujeme dôveryhodných a verných. A platí i opak: Pri oslabení dôvery a vernosti, teda sklamaní sa nám láska sama „vyparí.“
Pravda o svete a o človeku.
Biblia nám hovorí, prečo je svet stvorený. Skutočnosť „ako“ a „aký“ je svet, je problémom vedy. Preto múdra rada znie:
„Ploďte sa a rozmnožujte sa, naplňte zem,
podmaňte si ju a panujte na nej.“ Teda máme rozumom a vedecky skúmali,
ako je ten svet stvorený.
A veda dokazuje, že všetko, i naše telá boli a sú tvorené postupným vývojom hmoty z určitého minimálneho bodu. Ako vstúpila večnosť do času, to veda povedať nemôže, lebo „Nič“ sa vedecky dokázať nedá. Veda ho teda nemôže ani vylúčiť. Nasledujúci
vývoj hmoty a organizmov je dej stvorenia „sveta“ v priestore a v čase. V knihe Genezis je naznačený šiestimi časovými obdobiami „dňami“, pričom žiarenie Big Bengu je „svetlom“ prvého „dňa“. V súčasnosti vieme, že to bolo pred 13 miliardami a 680 mil. rokov.
Náš telesný život riadia hormóny, pudy a inštinkty. Nehmotného a preto nesmrteľného ducha dostávame každý samostatne pri počatí. Duch je tak integrálna súčasť človeka, že telo a ducha vnímajú povrchní ľudia ako jeden celok. Z vlastností ducha však vyplýva jeho nekonečnosť. Je čistý a my ho pomocou tela, rozumu, vôle a milosti máme v múdrosti a láske zdokonaliť.
Šťastie je však stav ducha, nezáleží na množstve majetku a zemepisnej polohe tej našej „záhrady blaženosti“. Stačí láska.
59. Rodina je základ spoločnosti a garancia harmonickej existencie ľudstva.
Ľudské dejiny uvádzajú viacero prípadov vyhynutia celých spoločenstiev a národov, ak ich správanie nepodporovalo rodinné spoločenstvá. Aj im sa manželstvo zdalo nemoderné, zaostalé, nudné a brzdiace „pokrok“/ vojenské výboje a materiálne zisky/. Niečo podobné prebieha i v dnešnej dobe.
Mnohí volajú po „oslobodení ženy“ od rodiny, po rodovej rovnosti, mnohé ženy neznášajú galantnosť mužov a mračia sa, ak im muž otvorí dvere a pod. A taká žena si úctu ani nezaslúži. Treba povedať, že žena je človek tak, ako muž. Ale matkou môže byť len žena, len ona má materské telesné i duchovné vlastnosti, za ktoré si zaslúži úctu muža. A matka najviac potrebuje rodinu. Okrem rozumu matka potrebuje cit i lásku a tieto rozdáva svojmu okoliu nie len ako matka, ale i ako ošetrovateľka, soc. pracovníčka, učiteľka, vychovávateľka a pod. Mnohé „ženy chcú však byť len ženami“ a materstvo im nevyhovuje. Tieto väčšinou žijú bez lásky i bez úcty okolia a pri takých beda deťom i pacientom.
V súčasnosti klesá počet harmonických rodín a tým klesá i úroveň výchovnej funkcie rodiny. Klesá počet dobrých manželstiev, schopných vychovať dobrých nových manželov a dobrých občanov.
Pravdou však je, že len podpora rodín, rozvoj kultúry rodiny, správna prorodinná sociálna politika a správny kult, môžu predĺžiť pokojný život celého ľudstva. Kult a kultúra vždy úzko súvisia. Ak dnes kultom mnohých ľudí sú peniaze, majetok, blahobyt alebo drogy, sex, alkohol a delikvencia, nedivme sa, že ich kultúrou je subjektivizmus, bezohľadnosť a pýcha. Počet dobrých rodín neustále klesá. A klesá i úroveň prorodinnej kultúry jednotlivcov i národov.
Pre harmonickú rodinu je charakteristické, že obyčajne žije ekonomicky skromnejšie, ako „neharmonická.“ Jej členovia mávajú nižšiu ekonomickú náročnosť, hoci majú vysoký záujem na pracovnej činnosti. Pocit spokojnosti vyplýva viac z dobrých vzťahov, ako z hromadenia nadmerného bohatstva a blahobytu. V harmonickej rodine je silnejšia vzájomná solidarita, charitatívne cítenie, vzťahy vzájomnej pomoci a lásky, ako v nesúdržnej rodine. Členovia sú šťastní z lásky, preto majú empatické myslenie i city. Vedia chápať chudobnejších, postihnutých, trpiacich a chorých. Rodičia preferujú výchovnú činnosť pred získavaním materiálnych hodnôt. Preto ich deti neohrozuje lenivosť, duchovná samota a neláka ich delikvencia a rôzne závislosti.
Je samozrejmé, že len zvýšením počtu harmonických rodín sa zvýši i počet spokojných občanov a klesne počet asociálov, bezcharakterných mafiánov, náročných podvodníkov, trestancov, bezdomovcov, narkomanov a alkoholikov, na ktorých každý štát ekonomicky tratí.
Heterosexuálna rodina, ako pevný zväzok muža a ženy je pre spoločnosť základná a nenahraditeľná inštitúcia, lebo zabezpečuje rozmnožovanie a správnu výchovu ľudského druhu. Preto má univerzálne i jedinečné práva medzi ostatnými zoskupeniami. Mužský a ženský element vo výchove sú nenahraditeľné.
Keďže vychováva najmä rodina, tak harmonická rodina, so správnym duchovným zameraním, je jediná cesta k trvale udržateľnému harmonickému životu ľudstva. Pritom stúpne počet spokojných a pracovitých občanov, čo zabezpečí zvýšenie blaha celej spoločnosti. Preto nie je problémom nerovnoprávne odmeňovanie žien, ale matiek.
Len civilizácia lásky môže zmeniť človeka i ľudstvo a zachrániť ho pre pozemské i trvalé šťastie. Myslíte, že je to beznádejné tvrdenie? Nech vás poteší, že malú „civilizáciu lásky“ si každý rozumný človek môže vytvoriť vo svojej rodine sám. A vy, tínedžeri, prví máte túto možnosť. V tom vám nikto cudzí nemôže zabrániť. Ale vašou šancou je práve tá jedna jediná osobnosť, ktorú najskôr priateľstvom spoznáte, na základe toho ju budete milovať a tak vytvoríte trvalú jednotu dvoch.
Lebo ak sa súčasný životný trend a názor na lásku a rodinu nezmení, ľudstvo sa samo potrestá mohutnými sociálnymi nepokojmi a zdravotnými pandémiami, v doteraz neobvyklej intenzite.