Pan Dušan Dobrovodský, promovaný biolog ze Slovenska, se dlouhá léta věnoval mladým, jejich doprovázení v době dospívání a přípravě na manželství. Tak vznikla série přednášek a besed pro mládež i rodiče s podtitulem "77 otázok tínedžerov na možnosť života v šťastnom manželstve", kterou nyní přinášíme v originální podobě.
27. No a čo teraz máme robiť my? Máme 15 rokov, hovoríte, že dospievame, a je to na nás i vidieť, ale čo s tým? Nás to k sebe priťahuje, my to cítime ako lásku, ale doma nás nechápu, v škole všetko zakazujú a vy hovoríte o trpezlivosti?
Ak vám rodičia a učitelia nerozumejú, tak nie sú staromódni, ani neskúsení.
Láska a pohlavný pud nepodliehajú móde. Ale rodičia majú svoje životné skúsenosti a ak vás milujú, boja sa o vás. Vedia, že mladí ľudia radi sami objavujú nepoznané a často sa pri tom popália. Pripomína to let nočného motýlika do ohňa vatry. Veď tých 50 % rozvedených si v skorej mladosti sami vybrali partnerov „z veľkej lásky“, nikto im ich nenútil. Asi ozaj svojich partnerov dobre nepoznali. A ukazuje sa, že rozvodovosť neustále narastá i teraz.
O životných otázkach však rodičia ťažko začnú dôverný rozhovor, lebo sa boja vášho odmietnutia. Vy sami sa ich musíte opýtať, zdôveriť sa, čo ste videli, počuli a zažili. Opýtajte sa ich, ako oni prežívali svoju mladosť. A ak máte vzájomnú dôveru, neodsúdite ich ani vtedy, ak vás budú chcieť poučiť na vlastných chybách. Možno im sa v mladosti toľko rodičovskej lásky nedostalo, ako vám. A buďte vďační za každú skúsenosť, dobrú, i nepríjemnú.
Len vás prosím, buďte trpezliví. /Budeme o tom ešte hovoriť neskôr./
28. Pán lektor, asi nám dobre radíte. Ale čo ste robili vy v našich rokoch? Boli ste v živote trpezlivý a šťastný?
Dobre, nútite ma priznať sa. Napriek normálnym životným problémom, som šťastný. V detstve som dostal kresťanskú výchovu, ktorú som si udržal i napriek ateistickej školskej výchove. Vyštudoval som biológiu a chémiu. Preto mám solídny prehľad o tele i prírode. Prešiel som celým vlnobitím dospievania, ako ho prežívate i vy. I dievčatá sa mi páčili, ženil som sa však pomerne neskoro. A to má i svoje výhody. Mal som dosť času na sebavzdelanie, pozorovanie a tým i na výber manželky. Hoci vzdelaním ma dobehla, zato celý život mám pri sebe „mladšiu ženu“.
Pokým som sa však nechcel ženiť, žiadnu vážnu známosť som nemal. Nechcel som žiadnej ublížiť vzbudením planej nádeje na spoločnú budúcnosť. V kamarátskych situáciách a pri nepriamych ponukách „na chodenie spolu“, som sa vyhovoril, že už nejakú „lásku“ mám. /Vysnívanú/. Bolo to preto, že som žiadnu nechcel uraziť a ponížiť oznámením, prečo ju odmietam. A ja som v jej očiach tiež nechcel byť zbabelec.
Považoval som to za prejav slušnosti a bratskej lásky k nej, i ku svojej budúcej manželke, ktorú som ešte nepoznal. Vtedy som však cítil ľútosť, že niektorú odmietnutím zarmucujem. Asi to bol súciť alebo čo. Videl som v nich Puškinovu /Oneginovu/ Tatianu a preto som takéto situácie úmyselne nevyhľadával.
Tiež som si na vnútornú stranu dvierok skrinky nalepil Stridbergovu myšlienku:
„S láskou sa nežartuje bez trestu“. Dnes mám sedemdesiat päť a s manželkou s ním stále súhlasíme.
29. Hovoríte o vysnívanej láske, teda nereálnej predstave. Nikto však, hlavne v mladosti nie je dokonalý. Nebudeme neskôr sklamaní?
Nebojte sa, nebudete sklamaní. Mať určité predstavy toho, čo chcem v živote dosiahnuť alebo vytvoriť je normálne a nutné. Nikto nemôže niečo vytvoriť, ak to najskôr nemá v hlave, ak na to vopred nemyslel, neplánoval.
Dosiahneme len to, čo chceme dosiahnuť. Mnohí hovoria o tvorení mysľou, a že i my sme produktom našich predstáv.
Preto vytvoriť si určitú duchovnú predstavu o svojom budúcom manželstve a partnerovi je správne. Pritom nezáleží na tom, kto to má byť, ale aký má byť. Aké dobré vlastnosti má mať a ako sa ku nemu chcem správať, aby ma mohol milovať.
U chlapca to napr. môže byť predstava dievčaťa na zelenej lúke plnej kvetov, v modrých šatách, ktorú chlapec spája s mnohými dobrými duchovnými vlastnosťami. A zároveň pritom zisťuje, aký by mal byť on sám, aby ho také dobré dievča neodmietlo, aby sa pri ňom stále usmievala a mala radosť. Takýmto myslením získava tiež dôvod a smer svojho vlastného zdokonaľovania už skôr, ako partnerku spoznal. Zároveň si takto vytvorí pekný vzor dievčaťa, aké má pre seba hľadať. Ak neskôr dobré dievča stretne, hneď vytuší, že to je ona. A pri pohľade na ňu vidí jej duchovnú hodnotu, hľadá v nej jej dobré vlastnosti, pomáha jej ich vytvárať, teší sa z nich a oceňuje ich na nej. A k tomuto vysnenému obrazu si prirovnáva manželku po celý život.
A obaja zamilovaní majú chcieť spolu vytvoriť reálnu dvojicu, v ktorej si vzájomne pomáhajú svoje ideály postupne dosiahnuť. Nie len rečami, ale vlastným kladným myslením, úprimnosťou a dobrými skutkami postupne každý z nich presviedča partnera o svojej skutočnej láske k nemu a tým získava i jeho ústretovosť. Toto spoznávanie a zjednocovanie sa je pre budúce dobré manželstvo nevyhnutné. Má začať v období pred sobášom a má viesť obidvoch k pevnému rozhodnutiu pre spoločný život. Ten po sobáši bude pokračovať ústretovosťou, láskavosťou a odpúšťaním, čím sa buduje dôvera, oddanosť a šťastie.
30. Čo mám robiť s pohlavne netrpezlivým partnerom?
Ak vidíš, že je partner pohlavne netrpezlivý, možno sa o tom i porozprávať a viesť ho k trpezlivosti. Pritom ho neodradiť, ale podnietiť jeho túžbu po vlastnom zdokonalení. Pritom ho však nesúď, ale hovor len o sebe a ľuďoch všeobecne:
Napr.: „Vieš, chcem byť tvoja priateľka, lebo na vydaj som ešte mladá. Ešte mi veľa chýba k tomu, aby som mohla byť dobrou manželkou. Ale čo nie je, neskôr môže byť. Ver, že i ja sa na muža teším, i na deti, ale teraz ešte buďme trpezliví.“
Nebojte sa o sexe hovoriť, ale spájajte ho s manželstvom, aby partner jasne poznal váš postoj a tiež vaše správne heterosexuálne zameranie. „A muža by som i ja chcela mať pekného, silného, ale i dobrého, spravodlivého, múdreho a milujúceho. A tiež trpezlivého vo všetkom, i v tej sexuálnej oblasti. Muža, ktorý sa vie ovládať, nie slabocha. Muža, ktorý si bude ceniť moju čistotu do manželstva, a do sobáša mi ju pomôže ochraňovať. Ako by si ma mohol milovať, ak by ma desať tvojich kamarátov pred tebou malo a odmietlo? Čo by si si na mne cenil? A aký by si bol, ak by si si práve to na mne cenil? A potom bude moja terajšia vernosť pre manžela darom. Chcela by som muža, ktorý by si hociktorú z ulice iba pre sex nezobral. Ja chcem mať muža, ktorý bude mojím prvým a pre ktorého budem ja prvá. A viem, že až vtedy to bude tá pravá láska po telesnej i duchovnej stránke, a že len tak budeme šťastní.“
A mladí muži môžu zareagovať rôzne: „No, ale veď to budem ja, my sa zoberieme, ja ťa strašne milujem, ja ťa chcem, už ťa nikdy neopustím, tak prečo čakať, ak sa mi tak veľmi páčiš ?
„Páčim sa ti a i ty sa páčiš mne. Ale prečo ma chceš? Iba pre ten sex? Prečo mi chceš zobrať teraz dar, ktorý tak dlho odkladám pre manžela?
Veď ešte nevieš, aká skutočne som. Ako vieš, že sa ti budem páčiť, ak sa ti o mesiac alebo o rok ponúkne krajšia? Alebo lepšia povahou? Alebo mladšia? Môžem ochorieť, vekom stratiť krásu tváre a potom ma zanecháš? Možno si myslíš, že budeš mať na to právo. Ale čo poviem potom ja svojmu inému manželovi? A čo si o mne pomyslí on?
Svoje povahy ešte nepoznáme, máme sa čo učiť. A i ja by som sa mala po duchovnej stránke ešte zlepšiť. Viem, že moja láska k tebe by mala byť ešte väčšia. A verím, že ak ťa poznám ako dobrého človeka, bude rásť neustále. Verím, že budem mať v tebe čo milovať. Preto si myslím, že neskôr budeme ešte múdrejší. Ale kamaráti buďme už odteraz. Moja babka hovorila, že v mladosti treba radšej 2-3 rôčky počkať a potom si užívať celý život. A nemali by sme si to netrpezlivosťou pokaziť.
„A čo ja, teraz sa ti nepáčim? Asi nie, keď si taká nerozhodná“, váhavo zahovára chlapec.
„Ale páčiš sa mi“, usmeje sa ona. „Ale najviac sa mi páči, že neklameš a nie si chválenkár. Neviem si predstaviť, že by si mi klamal“. Po chvíľke ticha sa usmeje i on. „Teda dobre, kamaráti a neklamať. A ruku na to.“ A po chvíľke dodáva. „Ale ani ty neklamať, ani ja by som ťa takú nechcel, ani ako kamarátku.“
Vidíte, i takto sa dá začínať. Sú zamilovaní, ale ešte to nie je láska. Každý chce toho druhého pre seba. Ale to je slabý dôvod pre manželstvo.
Ešte nie sú schopní vzájomnej obety. Ešte žiaden z nich nemôže povedať: „ Chcem žiť len pre teba“. A tiež žiaden z nich ešte nevidí dostatočný dôvod prijať takúto ponuku.
Ale začínajú perfektne. Chlapec bol pochválený za pravdovravnosť a miernosť. Odteraz bude viac dbať na rozvoj i iných dobrých duchovných čností.
A ak ju chce, musí sa snažiť zlepšiť on sám seba a viacej sa starať o jej dobro. Ale nie chválením sa svojimi čnosťami, ale ich používaním vo svojom konaní a myslení. Chápaním a pomocou v jej problémoch. Pritom o svojom duchovnom raste nemá veľa hovoriť, partner to pozná na jeho správaní.
Pravdepodobne sa budú od teraz zdokonaľovať navzájom. Možno, že na tejto ceste trpezlivosti vydržia a bude zase na svete o jednu životnú harmóniu viac. Ale aspoň jeden z nich musí byť už vopred presvedčený, že táto cesta je správna. /Popri predmanželskom sexe by úprimnosť bola nemožná, bola by hanbou a vlastným ponížením. Stačí chválenkárstvo alebo klamstvo./
Samozrejme, tá
spoločná sebavýchova je založená na zjednocovaní názorov vedúcich ku zhode. Na konaní z dobroty srdca a zo vzájomnej lásky. Postupne sa im tento životný štýl stane návykom, bude ich priťahovať stále viac a povedie ich ku šťastiu. Lebo šťastie je v súlade sŕdc. Šťastie ide za dobrým životom ako tieň za predmetom.
Pohlavná príťažlivosť pritom upevňuje i
ch radostné očakávanie vytúženého sobáša a sýteho manželského pohlavného života. Lebo sex v manželstve je povznášajúci a zmysluplný len, ak je spojený s duchovnou láskou. Sex bez lásky je lacný a škodí v každom prípade.
31. Myslíte, že v dnešnej dobe je takéto prehováranie reálne?
Úspešnosť takéhoto dialógu závisí od duchovnej úrovne aspoň jedného z partnerov. Verte, že ponúknutú cestu dobra v dospievaní radi prijmeme, len aby sme mohli byť blízko seba.
Poznal som mladého chlapca, ktorý každé ráno vstával o 15 min. skoršie, prebehol poklusom polovicu mesta, aby mohol svoje dievča sprevádzať na stanicu a niesť jej tašku. Podobne i poobede zo školy domov. Prečo to robil? Bol na rande a popri tom si zabehal. Obaja boli spokojní, lebo spolu „chodili“, spoznávali sa a pritom duchovne rástli /taška/. A nemali pri tom žiadne výdavky, iba obetu a úprimnosť. Rodičia i učitelia spočiatku nič netušili. Po 5 rokoch peknej prípravy uzavreli manželstvo. Už druhé desaťročie tvoria harmonickú rodinu. Viem, že prežijú v láske celý život.
32. Čo robiť, ak to chlapec nechápe, hovorí, že všetci si užívajú, a že on je zdravý chlap, a načo teda spolu chodia, ak sa má premáhať? Ako zistiť, či je schopný lásky?
Treba sa opatrne presvedčiť, o čo mu vlastne ide. A to sa pekne dá zistiť práve predmanželskou pohlavnou zdržanlivosťou. Či chce teba ako osobu a budúcu manželku preto, aby ti bolo pri ňom dobre, alebo mu ide len o tvoju krásu a sex, aby bolo lepšie jemu. Zdraví sú totiž všetci, i milujúci, i egoisti.
Pamätaj, že k predmanželskému sexu láska nie je potrebná, ale ani k predmanželskej láske nie je potrebný sex. Ani sa pravá láska nedá naučiť sexom. Snúbenecká láska rastie bez sexu a práve ona bude neskôr základom dobrého manželského pohlavného života. Lebo pohlavná túžba a sex sú nám prirodzené a učiť sa im netreba. Ich intenzita závisí od hormonálnej činnosti a nie od tréningu. Oddialenie alebo dočasné prerušenie pohlavnej aktivity nemá žiadne negatívne účinky na budúci pohlavný život snúbencov. O škodlivosti predčasného pohlavného života budeme ešte hovoriť.
Ak mladík hovorí, že pohlavnou zdržanlivosťou trpí a nevládze to znášať, má asi vypestovaný nesprávny návyk. A ten je podobný drogovej závislosti. Ak však vydrží, v budúcom dobrom manželstve budú obaja a na celý život po telesnej i duchovnej stránke plne uspokojení. Ich láska im dá silu k vernosti i k plnému pohlavnému životu až do staroby.
Ak teda nevieš, čo tvoj priateľ hľadá, otestuj si ho: A tak si pred nasledovnou schôdzkou naplánuj, že chceš práve vo svojom voľnom čase umyť babke okná, alebo budeš na vychádzke s malým bratancom, že budeš pripravovať pred večerou palacinky, že si sľúbila vytrhať burinu v mrkve, alebo ideš na cintorín, či do kostola zaniesť kvety. Nesmie to však byť klamstvo.
A jeho sa opýtaj: „ A ty čo v tom čase budeš robiť?
Jeho odpoveď môže byť rôzna :
„Dobre, ak na rande nemáš čas, stretneme sa inokedy“.
„Vidím, že ti na mne nezáleží, všetko ti je dôležitejšie, ako ja.“ Za tebou nepríde, ale určite sa presvedčí, či si ho neoklamala.
Alebo odpovie :„Nevadí, veď varovať Janka môžeme i spolu...“
„I babke môžeme spolu pomôcť, už sa v živote dosť narobila, zaslúži si pomoc.“
„To je výborné. Ty a burina. Ani som nevedel, že sa v tom vyznáš. Ale nenechám ťa v tom samu. Burinu zničíme spoločne. Už sa môže triasť.“
Pri prvých odpovediach sa zdá, že chlapca nezaujímajú tvoje problémy. Túži viacej po tvojej kráse a sexe ako po tebe, po tvojej celej osobnosti a duchovnej harmónii. Pri posledných troch odpovediach už chlapec
nepozerá len na seba, ale ti chce pomôcť s tvojím problémom a takto byť v tvojej blízkosti. Začína túžiť po celej tvojej osobnosti a po duchovnej harmónii.
Takto i pohlavnou zdržanlivosťou a vzťahom k hodnotám pomoci a spolupráce, môžeme sa vzájomne poznávať a vychovávať. Len takto je možné vybrať si budúceho dobrého a vylúčiť egoistického partnera.
33. Hovorí sa, že láska je slepá.
Nie je to pravda, lebo dobro nikdy neškodí.
Slepá je len zamilovanosť bez lásky a je príčinou konca väčšiny rozpadnutých manželstiev.
Napr. Mladí partneri nekriticky obdivujú svoje telesné vlastnosti. Skutočné povahy ich nezaujímajú. Dievča zbožňuje jeho postavu, plecia, svaly, vlasy, hlas, športový výkon a pod. Ona od neho lásku pred sobášom nežiada, sama ju nemá, ale si ho chce udržať. Preto jeho
- chválenkársku vystatovačnosť považuje za vyspelosť a verí mu,
- jeho hrubosť a tvrdosť k iným, považuje za hrdinstvo a odvahu,
- jeho útočnosť, hnev voči iným a oplzlé slová, považuje za mužnosť a dospelosť,
- jeho ohováranie a podceňovanie priateľov a rodičov, za vlastný názor a múdrosť,
- jeho sexuálnu netrpezlivosť za normálnosť, mužnosť a prejav zdravia,
- skutočnosť, že ona je jeho desiatym dievčaťom, považuje za svoje víťazstvo nad tými pred
ňou,
- že ju on prebral kamarátovi, za svoj úspech, lebo ulovila krajšieho a smelšieho,
- oslepená jeho krásou a závisťou priateliek nevidí, že on sa ku nej správa milo iba v záujme sexu a jeho štedrosť a ústretovosť pred sexom považuje za prejav lásky a za svoj výchovný úspech. Ich rande máva skoro vždy jednotný scenár.
Ak ju takýto povrchný chlapec tiež po určitom čase nezanechá, vznikne manželstvo.
Manželstvo neobmedzuje pohlavný život manželov, práve naopak, vytvára lepšie podmienky. Neustála osobná prítomnosť partnerov si však vyžaduje i duchovnú komunikáciu, lásku, značnú ústretovosť, vlastné prispôsobenie, súcit, pomoc a toleranciu. A toto egoista nevie. Núti partnerku prispôsobiť sa jemu, lebo láskavo sa správať nevie.
A bez duchovnej lásky ani manželstvo neobmedzí návyk a zdedenú túžbu po striedaní partnerov. Egoistovi obyčajne v manželstve chýba „osobná sloboda.“ Manželská vernosť ho obmedzuje. Mnohé spoločné problémy, ekonomické, tehotenské, rodinné vyžadujú lásku, trpezlivosť, pomoc a obetu. Zmenili sa podmienky, ale on sa prispôsobiť nechce a ani nemôže a pomoc manželke odmieta. Chce byť ako slobodný, cíti sa obmedzovaný a jej vytýka, že ona sa zmenila. V láske sa nezdokonalili, keď bol na to čas. Pri občasných stretnutiach si láskavosť klamali a filmovali. Teraz ju manžel neustále porovnáva s inými slobodnými dievčatami. Láska neprichádza a zamilovanosť sa postupne stráca.
Vtedy sa všetko, čo na ňom obdivovala, obráti proti nej. Jeho šikovnosť, prefíkanosť, sila a brutalita ju šokujú. Miesto uznania a pochvaly dostáva posmech, miesto pomoci ju obviňuje z lenivosti. Miesto ochrany má psychický teror a miesto pekného manželského pohlavného života prežíva domáce násilie a manželskú neveru. Namiesto lásky dostáva nenávisť, opovrhnutie, ponižovanie a urážky. Pritom stále počúva, že ona je príčinou straty ich „lásky“, hoci ju nikdy nepoznali. Takíto manželia sú si stále cudzí, nerozumejú si a ich spoločný život je peklom na zemi.
Mnohí starší ľudia vám radi potvrdia, že zamilovanosť bez lásky a predmanželský sex pre manželstvo nestačia.
Môže egoista trvalo žiť v láske?
Nemôže. Musel by sa zmeniť na altruistu. Musel by sa správať podľa kladných vlastností, ktoré však nemá. Pred manželstvom nikomu z egoistov duchovná láska nechýba. Stále z niekoho ťažia. K partnerovi ich ťahá len krása a pohlavný pud. Tieto vlastnosti však nevytvárajú osobnosť, dôveru a lásku, ale povahu človeka deformujú. Preto mnohí tak ľahko striedajú partnerov. A vždy tým novým hovoria, že ich milujú a že konečne našli lásku. Obyčajne však bezcitne klamú alebo nevedia o čom hovoria. A možno to risknú a manželstvo uzavrú.
Ak si ale zoberieš partnera len pre jeho krásu, hlas, vlasy, postavu a sex, nesťažuj sa potom. Lebo v rozhovore ti nebude odpovedať jeho krása, postava, ani móda a zlatá reťaz, ale duch, s celým spektrom vlastností, ktoré nepoznáš. A bude ti odpovedať vždy inak, podľa nálady, a ako mu to bude vyhovovať.
Lebo bez lásky a dôvery sa žiadni manželia nemôžu úprimne porozprávať a odstrániť pochybnosti, či vyjasniť pocity. Neľutujú partnera, ale seba. Keďže si vzájomne dobrá nedávajú, ale berú, vidia na sebe len nedostatky a kritizujú sa. Vždy pri tom vznikajú negatívne pocity v duchovnej i emočnej oblasti. Vtedy každú snahu o zosúladenie egoisti chápu ako útok na seba, na svoju nedokonalosť. Neustále tvrdohlavo obhajujú svoj postup myslenia i konania a vinu za všetko negatívne hľadajú v partnerovi.
A vzájomnými urážkami ich láska klesá. Často argumentujú: „Ja že ťa nechápem? Ja že sa nesnažím? Pozri, u mňa je všetko v poriadku, len ty nevieš byť spokojná, ty sa daj vyšetriť. Kedy si bola s čím spokojná? Ty tomu tak rozumieš.“
Alebo ak je nedosolená polievka: „Ta polievka má zvláštnu chuť, vôbec sa nedá jesť, môžeš ju vyliať Dunčovi. To moja mama ťa bude musieť naučiť, ako sa varí. Ty to snáď nebudeš vedieť do smrti. Ja asi pri tebe zdochnem. To som si pomohol, keď som si ťa zobral.“
Len pri konaní z lásky a v dôvere, radi zdokonalíme svoje myslenie i konanie.
Už sme povedali, že naše spoločné manželstvo môžem zlepšiť len zlepšením seba. Na manželovi hľadám hlavne dobré vlastnosti a drobné nedostatky hľadám v sebe. Skutočne milujúci partner bude sám svoje dobré vlastnosti znásobovať a svoje nedostatky z lásky k tebe odstráni postupne sám.
Teda svojou ústretovosťou naladím pozitívnu atmosféru tak, aby to ten druhý rád prijal. Napr.: „No, čo povieš, aká je ta polievka? Čo jej chýba? Chcem, aby ti chutila a môžem ju prisoliť, prisladiť i okysliť. Len mi povedz, na akú si zvyknutý. Chcem ju uvariť takú chutnú, ako tvoja maminka.“ A milujúci manžel jedlo vždy pochváli: „Je výborná, len nezabudni, ako si ju robila, lebo takúto zbožňujem.“ A podľa svojej chuti, bez slova, si ju prisolí.
A svoju manželku nikdy neporovnáva so svojou matkou. Lebo i jeho matka kedysi dávno varila svoju prvú polievku a tiež čakala pochvalu od jediného muža na svete.
Takáto diskusia je prejavom „tvorcov pokoja“ a lásku mohutne posilňuje. Vytvára sa tak atmosféra pravdy, pokoja, radosti, spokojnosti a šťastia, teda manželská harmónia. Láska teda nemusí mať vôbec svoj koniec a môže pretrvať i obdobie staroby.
