Pan Dušan Dobrovodský, promovaný biolog ze Slovenska, se dlouhá léta věnoval mladým, jejich doprovázení v době dospívání a přípravě na manželství. Tak vznikla série přednášek a besed pro mládež i rodiče s podtitulem "77 otázok tínedžerov na možnosť života v šťastnom manželstve", kterou nyní přinášíme v originální podobě.
66. Mne nikto nebude radiť. Ja budem žiť ako ja chcem, budem sa správať prírodne. Budem sám sebou. Načo sa budem premáhať?
Je pravdou, že sme slobodné osobnosti. Slobodne sa rozhodujeme pre svoje dobro, ale často i pre budúce zlo, lebo dôsledky svojho konania vopred nepoznáme.
Polygamia, teda túžba po striedaní sexuálnych partnerov je v prírode vlastná všetkým živočíchom a je prospešná. V prírode poisťuje a zabezpečuje oplodnenie i pri určitých zlyhaniach a problémoch. V prírode však telesný súlad nie je potrebný. Nepodporoval by maximálne rozmnožovanie. V prírode stačí spokojnosť samčekov. Ak sa človek správa – prírodne, lásku nepotrebuje a súlad nedosiahne. Stálosť v láske hľadá častým striedaním. Je známe, že kto strieda partnerov, v skutočnú lásku ani neverí.
Už skoršie sme zdôraznili, že človeku predmanželský sex a promiskuita, teda striedanie pohlavných partnerov škodí, lebo sú návykové a bránia vzniku lásky.
Je logické, že striedaním nevytvoríme vernosť, ani dôveru a oddanosť. Preto pri uprednostnení pohlavného pudu pred vznikom lásky, láska vzniknúť nemôže a vzťah je odsúdený k zániku. Lebo hľadať lásku častým striedaním je contradictio –protirečenie.
Láska však
vyžaduje a upevňuje telesnú i duchovnú vernosť a vzájomnú dôveru. Je známe, že iba duchovná láska a záujem o potreby partnera môžu prirodzene zabezpečiť obojstrannú harmóniu v telesnej i duchovnej oblasti. Preto je pri zamilovanosti muža a ženy potrebné v priateľstve budovať najskôr vzťahy lásky najmä zachovaním predmanželskej pohlavnej zdržanlivosti.
Túžbu po duchovnej i telesnej nevere prekonávame rozumom, vôľou, láskou k partnerovi a počúvaním Božích rád. /Nepožiadaš... Nezosmilníš.../ Hoci civilné právo ich nerešpektuje, kárne opatrenia za ich dôsledky udeľuje a ľudí odsudzuje. Napr. manželská nevera je dôvodom pre rozvod manželstva a obmedzený styk s deťmi. Hoci ani duchovnú lásku nemožno prikázať občianskym zákonom, je základom celej ľudskej mravnosti a dobrého spolunažívania.
67. Odhaliť svoju minulosť, alebo nie?
Partnerovi zatajený .predmanželský pohlavný styk ruší neskôr lásku práve toho partnera, ktorý sa ho dopustil. Núti ho v duchu porovnávať svojho partnera s inými a do očí mu klamať. Vyvoláva si predstavy, že s inou by všetko bolo lepšie a že by ho viacej poslúchala. Takéto predstavy oslabujú vlastnú lásku a znásobujú vlastnú nespokojnosť.
Ale i odhalenie vlastnej negatívnej minulosti škodí, lebo ruší spoločnú dôveru.
Často sa stáva, že si snúbenci povedia: Odteraz si hovorme len pravdu. Začnime od seba a odhaľme tajomstvá. Buďme k sebe úprimní a prezraďme si svoje minulé vzťahy. Povedzme si všetko o svojich predchádzajúcich láskach. A sú prekvapení, že nech sa akokoľvek snažia, pravdu nehovoria, lebo iných pritom ohovárajú a svoje nedostatky a omyly zamlčujú. Teda sa klamú.
Lebo každá chvála predošlej priateľky podceňuje tú súčasnú. Ak predchádzajúce dievča pochválim, tak tú súčasnú vydieram, že má byť minimálne taká, lebo tiež ju môžem opustiť. A ak bola dobrá, tak prečo som ju opustil? Alebo to ona ma nechcela? Takže je potrebné iba haniť.
Ak sa partnerovi priznáme s predmanželským pohlavným stykom, sám to vníma ako neveru, tiež vzniká žiarlivosť, neistota a celoživotné pochybnosti. Obaja vedia, že nie sú prví
a nemusia byť ani poslední. Duchovne vzniká medzi nimi nerovnovážny vzťah, ktorý ruší dôveru a oddanosť. Každý čin manželov má vplyv na ich duchovnú rovnováhu.
V neúprimnom manželstve dosiahnuť duchovnú i telesnú harmóniu je ľudsky veľmi ťažké. Už sme povedali, že pomôže len väčšia Láska, ako je naša. A úplná otvorenosť, pravda, pokora a ľútosť /–sebakritika./ Kresťania to nazývajú spoveďou. V nej naša pokora umožní Bohu prekryť zdroj nášho nepokoja jeho láskou. Ona je väčšia, ako naša neláska a ospravedlňuje nás i u partnera, zlepšuje vzťahy a je zdrojom pokoja.
Preto je predmanželská telesná čistota „zlatom“, ktoré čistí a pozlacuje všetky budúce vzťahy manželov. Šťastní sú tí manželia, ktorí si nemusia klamať, majú pre partnera len pekné správy a zo vzájomnej minulosti sa tešia.
Prečo je tomu tak? Už sme hovorili o tej prirodzenej – jednote dvoch, „...Ako muža a ženu ich stvoril.“
A táto jednota dvoch sa prejavuje schopnosťou pohladenia, zovretia partnerovej tváre oboma rukami a zahľadením sa dvojice do seba, do očí a tým i do duše. Prípadné slzy svedčia, že to je bez sexuálnej túžby. Lebo oči sú zrkadlom duše. Ak sú oči i duša čisté, pociťujú obaja duševnú radosť, ktorá nemá hraníc a ktorú im nik nevezme. Je to dobrý dôvod pre dôveru a oddanosť, lebo každý z nich má najlepšieho partnera na svete, bez ktorého si život nevie predstaviť. To je výrazný základ budúcej manželskej harmónie.
Ak sa klamú, nie je to možné vôbec urobiť. Nemôžu sa „pohladiť a zahľadieť“, odvrátia zrak, pričom vzniká nedôvera a žiarlivosť. V ich spoločnom živote im hrozí to biblické tŕnie a bodľačie.
Predmanželská pohlavná zdržanlivosť a následný manželský pohlavný život v láske majú podstatný význam pre vznik harmonického manželstva.
Je dokázané, že väčšina harmonických manželstiev vznikla po predmanželskej pohlavnej zdržanlivosti a prvotnom náraste vzájomnej lásky. V tomto poznávacom období postupne narastá túžba po spoločnom živote. Potom v manželstve, na základe iba spoločných skúseností, obaja ľahko nachádzajú i telesnú harmóniu, ktorá spolu s duchovnou láskou je zdrojom pokoja a radosti.
Je tiež známe, že polovica žien v strednom veku prirodzeným útlmom hormonálneho systému alebo po chirurgických zákrokoch, prirodzene stráca záujem o pohlavný život. Bez lásky to býva problém, lebo vynucovanie manželov odpudzuje. Ak to však je manželstvo naplnené láskou, môže ich telesná i duchovná harmónia pokračovať až do staroby. Lebo v láske sa sex daruje podobne, ako iná pozornosť voči partnerovi.
Manželia sú si psychicky rovní, len ak majú rovnako čistú minulosť.
Platí to i pri značných vekových a majetkových rozdieloch. Čistá pohlavná minulosť je základom pre vývoj harmonických vzťahov manželov v duchovnej i telesnej oblasti. Až v manželstve sa obaja začínajú vzájomne telesne objavovať bez predošlých návykov, bez skúseností s inými. Ich túžby sú upriamené len na ich dvojicu. V láske prispôsobujú svoje konanie potrebám partnera, čím vzniká harmónia myslenia, konania i vzťahov. Je to život vo vzájomnom pokoji, istote a dôvere, ktoré principiálne vylučujú žiarlivosť a klamstvo medzi nimi. Ich individuálny duchovný život je plný radosti a pokoja.
Je pravdou, že predmanželská čistota je pre partnerov najväčším darom?
Ich lásku to mohutne podporuje a nikdy si to neprestanú ceniť. Každý sám seba zachoval čistého pre svojho budúceho manžela. A každý z manželov pomohol tomu druhému zachovať jeho čistotu pre seba. Tým ich konečné rozhodnutie o spoločnom manželstve bolo úplne slobodné a rovnoprávne. Neskôr pri prípadnom manželskom nedorozumení nemôžu partnerovi nič vyčítať a radi si odpúšťajú.
Je psychickou zákonitosťou, že manžel nikdy nezabudne manželke, že on je jej prvým mužom. Podobne však nikdy nezabudne, že nie jej prvým mužom. A tak isto to vníma i manželka. A ich čistá minulosť ich teší a je zárukou ich dôvery a vernosti.
Zároveň len títo sa môžu stať „jedným telom“ a vzájomne to blažene prežívať. Lebo darovať svoju minulosť, prítomnosť i budúcnosť manželovi nie je telesná, ale najvyššia psychická hodnota, súvisiaca s úplnou vernosťou a jednotou dvoch.
Je šťastím a priam požehnaním, že manželka svoju predmanželskú telesnú vernosť /čistotu/ môže svojmu prvému manželovi i dokázať. To však môže urobiť len vo vysokom stupni duchovnej lásky, dôvery a oddanosti, ktoré získali pred manželstvom. V takomto prípade však dôvera býva tak vysoká, že tento dôkaz nie je potrebný.
Keďže človek je duálna osobnosť, sú naše telo a duch úzko previazané.
Výsledkami nášho myslenia sú naše rozhodnutia a činy. Sú priamo závislé na úrovni rozvoja našej duchovnej a rozumovej vyspelosti.
Liberálna spoločnosť duchovné myšlienkové hriechy /rozhodnutia pre zlo/ vôbec neuznáva. Je však isté, že všetkým skutkom predchádza myšlienková príprava na ne a ony v nás zanechávajú pozitívne, alebo negatívne stopy.
Po každom fyzickom čine nám v duchu ostanú zážitky a skúsenosti. Ak predmanželský pohlavný styk vnímame v manželstve ako neveru, ktorá ruší prirodzenú duchovnú jednotu dvojice, musíme ho pokladať za škodlivý. Tento zážitok bráni úplnému duchovnému odovzdaniu sa partnerovi. Bráni milovať v partnerovi jeho, pre nás neznámu záletnícku minulosť. Toto obdobie sa stáva pre partnera utajenou minulosťou a bráni vzniku dôvery a oddanosti pre budúcnosť. Škodí teda obidvom partnerom.
Okrem toho
smilstvo sa stáva aktom, umožňujúcim našej fantázii porovnávať svojho partnera s inými. Pri manželských nezhodách alebo kríze si manžel v hneve alebo smútku pomyslí: „ Anka by ma mala možno radšej, s Markou by to bolo lepšie, Vierka je iste lepšia kuchárka a večeru by nepripálila.“ Alebo si v duchu predstaví všetkých desať svojich bývalých „bezproblémových lások“ na pláži v plavkách.
A podobnou predstavivosťou disponuje i manželka. Stáva sa tiež, že mimovoľne alebo zo sna neverní partneri vyslovujú mená svojich bývalých, alebo súčasných milencov. A takéto porovnávanie vždy sprevádza žiarlivosť, nedôvera a je to začiatok rozkladu ich lásky.
Ak boli záletníci, môžu sa vzájomne porovnávať s inými, preto často žiarlia a pri nezhodách si to vzájomne hanlivo pripomínajú. Často sa uchyľujú k sexuálnemu vydieraniu. „Stále si rovnaký, vetroplach ako všetci, kedy sa ty konečne zmeníš? Myslíš stále len na jedno. Ale aby si mi v niečom pomohol a pochopil ma, aby som i ja mala z teba radosť, to ty, pravda, nevieš.“
„Čo po mne vrieskaš? Ja že sa nám zmeniť? Ja že mám byť miernejší? A ty ma chápeš? Ale ak by to bol Jano, tak to by si letela..., to si celá ty, ničomu nerozumieš. Dobre Jano spravil, keď ťa nechal. A ty môžeš byť rada, že si stretla mňa. Čo by si dnes bola...a ktovie, či si nebola? Kde som mal oči, keď som si ťa bral?!“
Lebo ako možno dokázať, či manželka poznala pred manželom len jedného, viacerých, alebo si sexom zarábala? Len ťažko sa medzi nimi vytvára dôvera a oddanosť.
Je tiež známe, že i najväčší záletník chce za manželku dievča, ktoré iného muža nepoznalo. Napr. V roku 2013 sa časopisu Život posťažoval Zdeno: „Mal som už niekoľko vzťahov a vždy stroskotali na mojej žiarlivosti. Ak príde reč na minulosť, začnem sa vŕtať v jej minulých vzťahoch, vyčítam jej, že myslí na svojho bývalého a mňa nemiluje. A toto sa opakuje v každom vzťahu, takže sa všetky po krátkom čase skončia. Poraďte mi, ako to mám zmeniť?“ A psychologička mu odhalila viacero dôvodov jeho žiarlivosti. Zabudla však na jeho sexuálny egoizmus a nedostatok skutočnej obetavej lásky, ktorú partnerky konečne hľadajú.
Je známe, že v manželstve po predmanželskej duchovnej i telesnej čistote ku žiadnemu porovnávaniu neprichádza.
Takíto manželia žijú v slobode „Božích detí“. Manžel si cení, že manželka čakala práve na neho a manželka sa teší z manželovej múdrosti pri výbere partnerky. Milujúci manželia majú zo seba radosť a všetko ostatné si radi odpúšťajú. Cenia si vzájomné osobné hodnoty a svoju lásku viac ako pripálený hrniec, zaliaty obrus, či telesné problémy tehotnej manželky. Riešia ich ústretovo a ohľaduplne.
Veď to nie je to najhoršie, čo sa im mohlo stať. Pripálenú večeru vyhodia a objednajú si pizzu. Ich vzájomná láska i v tento deň zasa trocha podrástla.
Zamyslite sa, ako žijú rodiny vo vašom okolí ? A prečo mnohým chýba pokoj?
Po predmanželských pohlavných skúsenostiach si človek pokazí život, i ak sa z nehodným partnerom rozíde.
Ak sa dvaja netrpezliví milenci rozídu alebo manželia rozvedú, býva to obyčajne želaním len jedného. Obaja pritom tvrdia, že je to z viny partnera a vzájomne sa pred kamarátmi ohovárajú.
Najmenej jeden z nich po rozchode trpí, alebo sa hnevá. Sklamal sa v láske, preto smúti, alebo sa chce pomstiť. Časté sú vyhrážky a vydieranie, že sa pestrú minulosť dozvie nový milenec alebo manžel. A bezcharakterný partner svoj zámer i uskutoční, čím bývalému partnerovi na celý život poškodí. Vyhovoriť sa to nedá, lebo ako dokážem, že sa niečo nestalo?
Všetky tieto následky mladíckej nerozvážnosti, na ktoré nikto vopred nemyslí, vážne môžu ohroziť budúce, hoci i harmonické manželstvo a celý život človeka. Takí ľudia žijú v neustálom strachu a bez vnútorného pokoja.
Vernosť je túžbou i produktom lásky.
Každá ľudská činnosť má svoj odraz v psychike človeka. Láska je prirodzeným prostredím nášho ducha a čo konáme z lásky je dobré a správne. Zlým skutkom, porušením psychickej i telesnej vernosti,
popretím lásky, vznikajú v nás rôzne negatívne psychické stavy nášho ducha, ako nervozita, výčitky, nepokoj, strach, žiarlivosť, nedôvera, hnev, ľútosť, smútok a pod. Tieto negatívne psychické stavy rušia harmonickú lásku manželov a nedajú sa napraviť ani rozumom ani vôľou. Napraviť sa dajú len odpustením a láskou. Teda odplatou zla našim dobrom. Je pravdou, že toto je na svete najťažšie, ale veriaci to časom zvládne povzdychom: „...chcela by som s ním byť spasená...“
Je príznačné, že tomuto duchovnému zákonu vopred skoro nikto neverí. A Biblia nás na toto upozorňuje v záujme nášho šťastia a pokoja.
Ak neposlúchneme múdrejších a skúsenejších, musíme sa sami presvedčiť, ale to už býva neskoro. Obaja partneri o láske hovoria, ale tá neprichádza. Čakajú ju jeden od druhého, ale čo nemajú, nemôžu dať. Láska im vždy ujde ako voda z dlaní.
Pre egoizmus, nedôveru a pochybnosti o telesnej a duchovnej vernosti sa nemôžu jeden druhému zahľadieť do očí a rukami zovrieť tvár. Verní manželia to však môžu urobiť i v sedemdesiatke. Neverní prežívajú žiarlivosť, ktorá bráni vytvoreniu vzájomnej dôvery a oddanosti. Svoj omyl však sami nemôžu zobrať späť.
68. A ako to môžeme napraviť? Ako tú lásku nájdeme, ak sme už zle začali?
Lásku nenájdete, ani nekúpite. Treba ju začať tvoriť, začať žiť pravdivý život.
Prvou podmienkou je zbaviť sa mnohých nerestí a odložiť sex pre manželstvo. Teda na obdobie, kedy sa o svojich telesných i duchovných potrebách budete vedieť i porozprávať. A to sa bez vybudovanej dôvery a oddanosti v manželstve nedá. Nestačí, ak prestanete fajčiť, fetovať, klamať a nadávať. Vy to musíte i dlhší čas nekonať, až sa vám ich abstinencia stane návykom. A tieto pekné návyky budú potom darmi do manželstva, ktoré spečatíte prísahou.
Ten telesný predmanželský pôst bude pre vás mostom, dôvodom i priestorom pre postupné odhaľovanie vašich duchov. V pokore a pravde budete objavovať svojho partnera, jeho myslenie a konanie. Bez sexu a drog zrazu objavíte, že je niečo dôležitejšie, čo vás má spájať. Dáte tým čas i priestor svojmu duchovnému rastu. Každý sa bude snažiť upútať partnera dobrými duchovnými hodnotami a bude sa v nich zdokonaľovať. Tým medzi vami bude narastať duchovná dôvera. Bude to najskôr tá duchovná nahota, dokonalé odhalenie a vzájomné poznanie svojich duší a pováh. Na to však je potrebný ten čas priateľstva pred manželstvom. Len takéto poznanie vám umožní slobodné rozhodnutie sa jeden pre druhého, pre spoločný život v celoživotnom manželstve.
Len v takomto duchovnom prostredí bude sa každý sám seba zdokonaľovať v prospech partnera. Tým bude rásť i celoživotná láska, podporujúca i budúci sýty pohlavný manželský život.
Z toho počiatočného stavu duchovnej pretvárky, chválenkárstva a sebectva pri predmanželskom sexe vám môže najrýchlejšie pomôcť jedine osobná trpezlivosť, väčšia vzájomná pokora a väčšia láska, ako je vaša. Teda pokora pred Bohom a vašou novou duchovnou láskou vás úplne oslobodí od ľudských problémov, ukáže vám jasnú cestu a daruje vám do sŕdc pokoj, ktorý len On môže dať.
Lebo psychológovi sa môžete vyrozprávať, on problémy zľahčí. Psychiater vám pomocou liekov pomôže dočasne zabudnúť. Astrológ vám za peniaze odhadne, čo vás čaká za 10 rokov. Ale len v spovednici vás Ježiš ihneď oslobodí a zoberie na seba všetko, čo vás ťaží, pričom jeho lásku nestratíte a svoju posilníte. On ponúka väčšiu lásku, ako je vaša a preto nie vaša minulosť, ale jeho láska bude vašim novým spoločným začiatkom pre celý váš budúci spoločný život. Pokým Ho budete obaja milovať, akákoľvek minulosť partnera vás nebude vzrušovať.
A uvidíte, ako vás tá duchovná sloboda a telesný sexi pôst budú duchovne spájať. Uvidíte sa úplne inými očami, v inom svetle, lebo budete mať nový cieľ. Budete sa spoločne usilovať o spoločnú radostnú budúcnosť.
A nebojte sa, z pohlavnej zdržanlivosti sa nezomiera ako pri hladovke. Prejavíte však svoju vnútornú silu, začnete budovať dôveru a z vašich úst pôjde len pravda. Ňou sa vzájomne budete sýtiť a budete loviť partnera i duchovne. A partner vám bude pravdu a dobro odplácať. Obaja začnete túžiť po dobre svojho partnera a budete zdokonaľovať svoje vlastnosti, ktorými to dobro pre partnera zabezpečíte.
69. Ako poznáme, že sme na dobrej ceste?
Je mnoho definícií pravého priateľstva medzi chlapcom a dievčaťom, ale mne sa páči Gentryho poznámka, že:
„Pravé priateľstvo vznikne až vtedy, keď ticho medzi dvomi priateľmi je pociťované ako prijemné.“
Pravdepodobne preto, že prsty chcú hladiť tvár, rozum a ústa nevedia vysloviť čo duch cíti, a láska tlačí slzy, lebo je skrytá hlbšie, ako ony.
Život v harmonickom manželstve je vyplnený pravým priateľstvom, prejavmi lásky, uskutočnením pohlavnej túžby, plodením a výchovou detí a prácou pre spoločné dobro. A ony sa preplietajú a prelievajú v harmonických vlnách počas plynúcich šťastných dní manželov.
Predmanželská pohlavná zdržanlivosť a manželská vernosť sú nadovšetko.
Radosť z budúcej manželskej celoživotnej lásky nech je nám už v dospievaní dôvodom pre trpezlivú túžbu, prežiť život s jednou ženou a jedným mužom. Dospievať treba nielen telesne, ale hlavne v dobrote a múdrosti srdca. Pamätajte, že psychická i telesná vernosť upevňujú vzájomnú lásku a duchovná láska posilňuje vernosť. Je tiež dokázané, že i láska a vernosť sú návykové. Odmenou za ne je celoživotná duchovná i telesná spokojnosť s partnerom.
A hoci sexuálna túžba u väčšiny žien stratou hormónov končí skôr, ako u mužov, duchovná láska dobrým partnerom umožní pohlavne žiť ďalej. Rozhodne dlhšie, ako u partnerov bez lásky. U tých je totiž telesná príťažlivosť rušená duchovnou odpudivosťou, neláskou. Často im je nepríjemná i vzájomná blízkosť, a preto muži odchádzajú do hostincov a klubov. Tam na svoje minulé lásky hrdo spomínajú, pričom sa svorne sťažujú, že ich stará je už stará. Sami ani nevedia, že príčinou ich odcudzenia sú sami muži. Znovu teda pripomínam, že v láske je všetko dobré, bez lásky nič.
Dôležité je, zachovať už v dospievaní telesnú i duchovnú vernosť svojmu budúcemu manželskému partnerovi, hoci ho ešte nepoznáme.
Teda zachovať predmanželskú pohlavnú zdržanlivosť. Len nevyzreté osobnosti sa za svoju zdržanlivosť hanbia. Múdry si ju cení a pozná jej hodnotu. Neskôr to pochopia skoro všetci záletníci, ale už je neskoro. Alebo vôbec nechápu príčinu ich manželských nezhôd.
Ak manžel bude raz prvým vaším telesným partnerom, bude to pre neho najväčší dar a celý život si to bude ceniť. Teda predmanželská telesná čistota obidvoch pohlaví je psychickým základom ich manželskej spokojnosti, dôvery a oddanosti. A hoci sa cit lásky nedá slovami povedať, môcť v deň sobáša pošepkať: „Čakal som na teba, seba chcem darovať len tebe, som len tvoj, si len moja jediná, prvá i posledná na tomto svete“. To je ich najväčším šťastím pre celý život. Počas celého života až do staroby medzi nimi radostne znejú slová vyznania, ktorými si prejavujú radosť zo seba. Verte, že lásku si vyznávajú i sedemdesiatnici. Týchto slov sa najmä žena nikdy nenasýti. A tento stav je zdrojom šťastia a pokoja.
Takto začína a je žitá celoživotná láska.
Lebo taká je naša prirodzenosť, takto sme jeden pre druhého stvorení. Platí to pre všetkých ľudí a na tom nikto svojím ľudským rozumom nič nezmení. Preto pamätajte, že
predmanželská i manželská duchovná i telesná nevera je úder manželskej láske, ktorý každý pocíti, až keď sa stane.
Býva tiež pravidlom,
že ak je inými neresťami oslabená láska, ľahko prichádza k manželskej nevere. A predmanželská a manželská nevera zasa ruší schopnosť žiť v láske. Často ani starší ľudia, ktorí na svoju neuváženosť doplatili, nevedia správne rozoznať túto prvotnú príčinu ich „nezhody pováh“. Teda ich nelásky, žiarlivosti, nedôvery a nevery.
Je však pravdou, že táto overená zásada predmanželskej sexuálnej zdržanlivosti bola a je túžbou mnohých úspešných mužov a žien. Títo v mladosti získali čas na zdokonalenie v láske .Keď sa potom v dospievaní začal hlásiť i zdedený pohlavný pud, mohli sa pri výbere budúceho partnera správne rozhodnúť. Svoju spoločnú lásku budovali na duchovných hodnotách, a nie iba na kráse a vôbec nie na predmanželskom sexe. Keď sa zdokonalili v láske, krása i manželský harmonický pohlavný život im boli automaticky a celoživotne pridané. Ich spoločný život plynul ako pokojná rieka. Lebo len v láske je všetko dobré a pekné.
K múdrosti je potrebný čas
Pri mnohých rozvodoch rozvádzajúci sa uvádzajú ako dôvod rozvodu rozdielnosť pováh. Tvrdia, že v manželstve sa partner zmenil: „Takého som ho nepoznala,..“, alebo: „ona sa úplne zmenila“ a pod. Teda pri sobáši sa vzájomne vnútorne nepoznali.
Ich sobáše boli uzavreté v skorej mladosti a na základe zamilovanosti do krásy a sexu. Niektorí sa neskôr, po desiatich alebo 15 rokoch skutočne zamilujú nezištnou láskou. Býva to obyčajne na základe dobrého poznania osobnosti nového partnera napr. na pracovisku, pri záujmovej činnosti alebo pri dlhej odlúčenosti.
Potvrdzuje to i názor mnohých žien v strednom veku: „Pokým žena zistí, že jej vyhovujú muži priateľskí, spoľahliví a vnímaví, sú už obyčajne zadaní.“
Teda mnohí muži i ženy v živote zmúdrejú, ale život sebe i iným už stihli bolestne poznačiť. Duchovné rany z nerozumnej mladosti kazia radosť a šťastie po celý život.
Buďte teda ostražití a už v mladosti múdro rozoznajte dobro od budúceho zla. Chcite poznať povahu partnera, lebo takýto dôležitý výber robíte prvý raz a navždy. Pamätajte, že osobné
šťastie človeka je následkom našich predošlých rozhodnutí a činov.
