Pan Dušan Dobrovodský, promovaný biolog ze Slovenska, se dlouhá léta věnoval mladým, jejich doprovázení v době dospívání a přípravě na manželství. Tak vznikla série přednášek a besed pro mládež i rodiče s podtitulem "77 otázok tínedžerov na možnosť života v šťastnom manželstve", kterou nyní přinášíme v originální podobě.
7. Prečo nededíme s pudmi i lásku?
Telo človeka bolo stvorené postupným vývojom prebiehajúcim v prírode. Je prirodzené, aby v prírode živočíchy i človek nemali žiadne starosti so zabezpečením života a s rozmnožovaním. Preto to zabezpečujú pudy. K pozemskému životu sú nevyhnutné a dedí ich i človek.
Ľudia sa však nerodia len s prírodným telom, ale pri počatí každý individuálne získa nesmrteľného ducha s jeho schopnosťami vôle, rozumu a lásky. Teda sme
duálne osobnosti, všetci žijeme telesne i duchovne a prírodu mohutne prevyšujeme. Rozhodujúca je miera vôle, rozumu a lásky, alebo ľahostajnosti, egoizmu a materializmu v nás.
Človek láskou a rozumom môže zosúladiť svoju telesnú i duchovnú zložku tak, aby žil v duchovnej intimite a harmónii s prírodou, ľuďmi a ak chce i Bohom. V podstate to je harmónia vlastných pudov a lásky. Pudy bez lásky sú však pre človeka i ľudstvo nešťastím.
8. „Mama, prečo ma vychovávaš?“ opýtal sa syn svojej matky. „Preto, dieťa moje, aby si i ty onedlho vedel vychovať svojho syna a ja aby som i v starobe bola šťastná“, odpovedala.
V ľudskom pokolení je výchova a sebavýchova nutná. Zvieratá sa riadia iba pudmi a výchovu nepotrebujú. Pudové návyky zvierat meníme drezúrou, u ľudí výchovou. A úspešná výchova je podmienená láskou starostlivou i láskou vyžadujúcou. Iba starostlivá je benevolentná, iba vyžadujúca je drezúrou a preto samostatne sú obe neúspešné.
Pudy a telesné vlastnosti ľudia dedia.
Pud sebazáchovy a pohlavný sú dva najsilnejšie pudy. Prejavujú sa samovoľne, v celej prírode. Pudy nás nútia získavať všetky dobrá pre seba. Teda hrabať iba k sebe, bez ohľadu na okolie, čím spôsobujú mnohé problémy. V prírode táto vlastnosť pudov neškodí, lebo živočích nemá ducha a rozum, nerozozná dobro od zla, nemôže sa úmyselne zdokonaľovať, ani zhoršovať, ani vytvárať priateľstvo, či nepriateľstvo.
Ľudia prítomnosťou ducha a lásky môžu rozoznať dobro od zla. Ale táto schopnosť nie je dedičná, lebo ani duch nie je dedičný. Vyžaduje si to výchovu a sebavýchovu k láske.
Ak duálny človek svoju vôľu a rozum dá do služieb egoistických pudov, získava špatné duchovné vlastnosti. Napr. Lakomstvo, hnev, nenávisť, závisť, sebeckosť, násilie, klamstvo, podvody a pod. A tieto vlastnosti plodia nepriateľstvo. Preto iba v ľudskej spoločnosti sú pudy nositeľmi dedičnej všeobecnej náklonnosti ku zlu, /bez výchovy ku zlu,/ Táto náklonnosť ku zlu sa dá usmerniť len láskou - výchovou k dobru.
Pre vrodený
pud sebazáchovy nevychované dieťa často samovoľne volá: „nechcem, nedám, nepožičiam, to je moje, i to je moje, i to chcem, všetko chcem.“ Často odvráva a trucuje. A podľa týchto hesiel sa mnohí nesprávne vychovaní správajú i v dospelosti.
Ale „...nech sa páči, toto ti dám, i toto ti dám, požičiam, rozdelím sa s tebou“, to v nás nie je. Koľko výchovnej námahy musí matka vydať, aby naučila dieťa hračku požičať, rozdeliť sa s cukríkmi, alebo darovať čokoládu, o veci prosiť a za ne ďakovať.
Dobroprajnosti a ústretovosti, teda dobrým skutkom, ho rodičia musia prácne naučiť. Tak vzniknú v duši dieťaťa dobré vlastnosti, mení sa povaha od egoizmu k altruizmu a buduje sa cit lásky. Láska v človeku nemôže vzniknúť zlými skutkami. Láska pudy neruší, ale otupí hroty ich sebectva a dieťa rozumom rozozná dobro od zla. Láskou sa dajú pudy využiť k dobru svojmu i blížnych. Dobré vlastnosti by však malo dieťa získať do 12-13 roku, kedy sa začína správať samostatne. Potom ľahšie pochopí a ovládne i svoj pohlavný pud a je schopné poznať i význam predmanželskej pohlavnej zdržanlivosti. /Vernosti svojmu budúcemu manželovi./
Lásku nededíme, musíme sa jej naučiť.
A verte, že i láska je návyková. Ak sa dieťa do obdobia dospievania naučí láske, potom po príchode pudov správne usmerňuje svoje konanie v záujme svojho šťastia a rastu lásky.
Nesprávne vychované dieťa je v puberte bez lásky, koná na základe pudov, nesprávne hodnotí životné situácie a samo sa robí nešťastným. Prejavuje sa svojvoľnosťou, agresivitou, neposlušnosťou, flirtom a pýchou. Rozumom i vôľou zväčšuje svoj egoizmus – sebalásku. Taký človek ani v dospelosti nevie milovať a ani nebude milovaný.
Pre učenie sa láske a prežívanie lásky je najvyhovujúcejšia dobrá rodina, náboženstvo a dobrí učitelia. Rodina je základom výchovy a dobrá výchova základom rozvoja osobnosti. Rodina je trvalé harmonické súžitie jedného muža s jednou ženou a deťmi. Mužský a ženský princíp v rodine sú potrebné. A nemusia mať rovnaké výchovné postupy, ale oni dvaja sa musia milovať /Trojičný princíp/. Inak vznikne „rozdvojená, protichodná“ výchova v tvare V. Ak v rodine prebieha ľudský život a rozmnožovanie za prítomnosti duchovnej lásky, je zdrojom pokoja, šťastia a vzájomného zdokonaľovania. Takéto rodinné prostredie všetci jej členovia vnímajú ako domov. Teda platí, že
výchova k láske je možná len životom v láske. A závisí od všetkých členov domácnosti.
Deti z detských domovov, rozhádaných a neucelených rodín, majú zlé vzory a duchovne milovať nevedia. Žili v prostredí nepokoja, zloby a egoizmu. Ich duch je plný negatívnych vlastností, ktoré im bránia milovať.
Premýšľali ste už, ako je to s vašim „teplom domova“? Kto ho najviac udržiava? Kto je vo vašej rodine tvorcom pokoja a kto ho ruší?
9. Prečo je v živote toľko sklamaní v láske?
Hlavne pre mylnú predstavu mnohých mladých ľudí, že pudová túžba po kráse tela a sexe je prejavom lásky. Často svoj vzťah začínajú predmanželským sexom, čo bráni rozvoju lásky.
Nebezpečenstvo je v tom, že ak muž začína vzťah zameraný na krásu a sex, musí sa zdať dobrým a milujúcim. Zaplatí zmrzlinu i večeru, kúpi kvety, hrá zamilovaného na diskotéke a usilovne slovami vyznáva lásku a sľubuje manželstvo. Myslí však len na seba. Často hovorí: “Kde je sex dobrý, je všetko dobré“. Dievča si naivne myslí, že on koná z lásky a chce ho získať pre seba, pre lásku a manželstvo. A preto sa mu telesne odovzdá. Týmto predstieraním lásky muž často oklame i milujúce dievča. Keďže však obaja majú iné záujmy, vzájomne sa klamú a výsledkom je „ sklamanie v láske“.
Ak milujúce dievča túži po duchovnej láske a povie: „Chcem ťa, ale nie takto. Chcem niečo iné, chcem od teba lásku“. On jej obyčajne nerozumie: „Čo si slepá? Nevidíš, čo pre teba robím? Nešetrím pri tebe peniazmi ani časom. Iné dievča nemám / už 2 týždne/, som ti verný, milujem ťa a chcem si ťa vziať za ženu. Nechápem, čo ešte chceš? Ja sa z teba asi zbláznim. Si ty normálna?“
Osudy sklamaných žien vyjadrila staršia pani v jednej rozhlasovej relácii slovami:
„Z lásky som mu dala všetko, ale keď som potrebovala pomoc, ostala som sama. Vždy myslel iba na seba“.
To nebezpečenstvo začatia egoistického vzťahu telesnosťou a sexom je v skutočnosti i v tom, že po sexe u muža nastáva zníženie pohlavného napätia i pohlavnej túžby a muž na určitý čas stratí o sex záujem. Ak partnerov ešte neviaže duchovná láska, stráca záujem i o dievča a vyhovuje mu, že sa na niekoľko dní rozchádzajú. Bez duchovnej lásky muž netúži po trvalej prítomnosti partnerky, hoci telefónom jej z herne alebo kaviarne stále lásku bude vyznávať. Dievča tento povrchný vzťah znepokojuje, často do vankúšov plače a psychicky trpí. On však stretnutie na druhý deň po sexe považuje za zbytočné.
Po ďalšom nahromadení pohlavných buniek muž záujem o partnerku znovu obnovuje a zasä sa dohodnú na stretnutí. Ďalšie rande začína opäť láskavo, možno prežijú pekný večer, ale i ten končí sexom. Mnohým mužom táto občasná telesná láska vyhovuje a preto sa do manželstva nenáhlia. Vo všetkom sú sebestační, okrem sexu. Stále sú „slobodní “a na nikoho sa neviažu. Duchovné hodnoty dievčat ich nelákajú. V prípadnom manželstve týchto mužov okrem sexu nič iné nezaujíma.
Len po prvotnom vybudovaní priateľstva a duchovnej lásky vzniká medzi nimi duchovná i telesná túžba po trvalom a nekončiacom súžití, po trvalej vzájomnej prítomnosti, po trvalom konaní si dobra v manželstve. Ak spočiatku svoju telesnú túžbu udržia na uzde a duchovnú rozvíjajú, vznikne medzi nimi nádherné puto jednoty dvoch, ktoré je pevným základom ich vzájomného manželského šťastia.
V dobrom manželstve je čas medzi dvomi telesnými stretnutiami vyplnený radostným láskavým konaním, vzájomnou pomocou, radosťou zo vzájomnej prítomnosti a vernosti, čo ich lásku po celý život upevňuje.
Keďže mnohí tínedžeri o tejto zákonitosti nevedia, unáhlia sa a vytvoria iba puto sexu. Puto lásky medzi sebou nevytvoria a bývajú v ďalšom živote nešťastní. Vinu za rozpad vzťahu však muži vidia vždy v partnerke. „Ty si sa zmenila. Pred sobášom som ti stačil len občas a chválila si ma. Teraz ma chceš mať na retiazke“.
Pravdou je, že bez lásky nie je nič dobré. V manželstve sa žiť bez lásky nedá. Bez lásky nie je ani pohlavný život dobrý, lebo je lacný a jednostranný- sebecký. Sex je vlastnosť telesná – prejav telesného pohlavného pudu, a nie ducha. Preto láska nie je súčasťou sexu, ale sex môže byť súčasťou darovania sa v láske, ak ju partneri už majú. Často je potom prostriedkom na posilnenie manželskej lásky. V dobrom manželstve sú láska a pohlavný život v súlade a sú zdrojom pokoja a rodinného šťastia.
10. +
11. Ako je to teda, je sex dobrý, alebo zlý?
S e x : Š ľ a h a č k a n a t o r t e
Český odborník Tomáš Řehák prirovnáva manželstvo k upečeniu torty, pričom sex je šľahačka na jej povrchu. Šľahačka tortu obohatí, ale bez torty nás nenasýti, neuspokojí.
Úplnú spokojnosť nám môže dať len torta so šľahačkou. Ale najskôr musíme upiecť tú tortu, až potom k nej pridať šľahačku, a až potom je to pravá pochúťka.
Pri predmanželskom pohlavnom styku sex nie je láskou. Dievča túži po láske a často sa dá oklamať peknými rečami. Chlapci cítia sexuálne napätie, pričom často túžia po telesnom styku a na osobe dievčaťa im nezáleží. Svedčia o tom svedectvá mnohých dievčat:
Napr.: „Keby som tak počula vašu prednášku pred mesiacom. Chodili sme spolu s chlapcom a práve vtedy som sa prvý krát s ním vyspala. Ráno mi potom povedal:
No čo, keby si náhodou čakala decko, tak by som si ťa vzal. Hlboko ma to ponížilo. Spoznala som, že to nebola láska, ale že som bola zneužitá. Za tri týždne ešte zavolal, či som dostala menštruáciu...Tým sme skončili. Je to možné? Ja som mu tak verila.“
Áno, je to možné a stáva sa to často. Ona bola ľahkomyseľná a dovolila mu viac, ako bolo vhodné. A smutná z toho bude celý život, lebo svojmu budúcemu manželovi nebude môcť povedať: „ Som len tvoja a len ty si môj jediný“.
Iný príbeh: Z listu mamičky pätnásťročného dievčaťa:
Tento rok mala moja dcéra sexuálny pomer s viacerými mužmi. Pred mesiacom bola na potrat a pred dvoma mesiacmi sa pokúsila o samovraždu. Dnes ráno som sa jej opýtala: „Miláčik, prečo robíš tieto veci? Prečo sa takto ničíš? Je tvoja sexuálna túžba taká silná, že sa nevieš ovládnuť?“ Odpovedala mi: „Nie mama, nemám žiadnu sexuálnu túžbu. Mne sa sex dokonca vôbec nepáči. Ale za každým, pred tým, i keď už je po tom, každý z tých mužov mi stále hovorí, že ma miluje.“
Túžila po láske, nehe a pohladení. A tí muži to využili a zneužili. Aké oklamané bolo toto dievča. A ako my muži ženám klameme. Je to preto, že muži milujú viacej rozumom a telom a ženy srdcom. Táto rozdielnosť sa v manželstve dokonale dopĺňa, ale až v manželstve, keď už je láska. Nikdy nie vopred. Pred manželstvom sú z toho väčšinou len boľavé pády. Lebo väčšina dievčat hľadá lásku a ochranu, ale väčšina chlapcov najskôr hľadá len sex.
Dievča pri tom šepká chlapcovi: „Ty môj jediný!“ A on si vraví: „Ty moja tretia.“
A my o týchto rozdieloch musíme vedieť. Preto rozumnú zodpovednosť majú mať obaja.
Ďalší opis jedného z mnohých listov: Jedno dievča chodilo s chlapcom. Bolo to úžasné. Veľmi ho milovala. Určite je to na celý život a bude to krásne - vravela si v duchu. Ale bol tu jeden problém. On jej často opakoval: „Asi sa ti nezdám dosť dobrý. Keby si ma skutočne milovala, dala by si mi všetko. Či nevidíš, ako ma vzrušuješ? A potom sa stiahneš. Kto to má vydržať?“ Premýšľala, ako mu má dať najavo, že ho naozaj miluje. Nakoniec sa rozhodla. Trochu sa bála, ale urobila to. Spali spolu. Snažili sa, aby to bolo ako vo filme. Veľmi to nešlo. Na druhý deň sa prebudila a premýšľala: Stálo to za to? Ale áno, určite sa máme radi, určite sa raz zoberieme, len sme začali o niečo skôr. Čakala na telefón, ale miláčik nevolal. Ďalší deň zavolala ona. Nemal dobrú náladu, ale dohodli si stretnutie. Túžila, aby jej potvrdil, že ju miluje. Ale on namiesto toho povedal: „Prepáč, niečo sa vo mne zmenilo, neviem, čo to je. Ale náš vzťah nie je perspektívny, ukončime ho.“
I tento mladík išiel za sexuálnou túžbou a iste už poznal i iné dievčatá. Nebola to láska, bol to lov. Možno si to ani neuvedomoval, ale keď obeť ulovil, prestal mať o ňu záujem. Ona chcela lásku a on to vôbec nechápal. Možno si mylne myslel, že ona bude zdržanlivá i v manželstve.
Verní od mladosti to dnes nemajú ľahké.
Viem, že kto chce dnes byť verný svojmu budúcemu manželovi skôr, ako ho pozná, skôr, ako sa stanú manželmi, nemá to ľahké. Dievčatá medzi sebou často hovoria: „Baby, to snáď nie je možné, ona je v sedemnástich ešte pannou, ja padám... Chlapci zase: „Chalani, to je hlupák, on ešte v osemnástich neprefikol žiadnu babu. Toho by mali ukazovať v ZOO.“ Proste byť panicom alebo pannou, je dnes ako mať telesnú chybu. Niektorí sebecky vychovaní spolužiaci nazývajú predmanželskú pohlavnú zdržanlivosť impotenciou, /pohlavnou neschopnosťou/ alebo hormonálnou poruchou. A i pre toto falošné hrdinstvo mnohí vopred obetujú svoju predmanželskú čistotu.
Nech vás však takéto výsmešné reči „sexuálnych hrdinov“ neodradia. Zdržanlivosť je prejavom pevnej vôle a vašej múdrosti pripraviť sa na život v láske a šťastí. To títo „hrdinovia“ vôbec nemôžu chápať, lebo duchovný pohľad nemajú a lásku nikdy nezažijú.
Tento falošný mýtus podporujú i mnohé informačné prostriedky, pretože z toho majú lacno veľké peniaze, veľkú sledovanosť. Skutočnú lásku ich redaktori nemajú. Preto o nej nemôžu písať. A mnohí mladí ľudia sa stávajú ich obeťami, a budú v živote nešťastní.
Tí z vás, ktorí majú pevnú vôľu, ktorí chcú v budúcnosti žiť v harmonickej manželskej láske, tí budujú najskôr svoju i vzájomnú duchovnú harmóniu, dobré priateľstvo a sex si odkladajú pre šťastné manželstvo.
Katka sa rozhodla, že sexu odolá až do manželstva a svoju čistú minulosť odovzdá manželovi ako najkrajší svadobný dar. Dievčatá v triede sa jej smiali. Hovorili jej: „Ty si taká mníška, netýkavka.“ Chalani jej dohovárali: „ Katuška, nebuď hlúpa, uži si pokiaľ si mladá, nebuď staromódna,“ a robili na ňu rôzne dvojzmyselné narážky.
Jedného dňa im mierne povedala: „Počúvajte! Kedykoľvek sa mi zachce, každý deň, mesiac alebo rok, môžem svoje panenstvo niekomu odovzdať a môžem byť ako vy, ale vy už nikdy nemôžete byť ako ja. A manžela chcem tiež takého. Nie toho, ktorý sa točí za každou sukňou. Čo by som na ňom mohla milovať? A čo by si on na mne cenil? To, že som striedala chlapcov ako ponožky? To sa dá milovať? To sa teda nestane. Radšej keby ste mysleli na svoju budúcnosť. Načo vám bude taký, ktorý je zvyknutý striedať baby? O desať rokov sa tomu nebudete smiať. Polovica z vás už bude po rozvode.“
A nebojte sa zastať skutočnej lásky. Ak poviete takému „hrdinovi“, že si na svojom priateľovi ceníte alebo budete ceniť trpezlivosť, láskavosť, dobrotu, dôveru a vernosť viac, ako „tvoj sex“, určite sa prestane smiať. Lebo on vie o svojej duchovnej biede a cíti, že vaša osobnosť je oveľa bohatšia, ako tušil.
Iný príbeh opisuje Josh Mc Dowell v knihe Tajomstvo lásky:
Tehotné dievča chcelo poznať názor na potrat. Dal som jej otázku, prečo vstúpila so svojim chlapcom do tak dôverného vzťahu. Odpovedala: „Vždy som chcela počkať, ale nátlak z jeho strany bol veľký.“ Stále mi hovoril: „Zlatíčko, ak ma miluješ, tak mi to dovolíš. Miláčik, ak ti na mne záleží, nenecháš ma, aby som po tebe len márne túžil.“
„A čo vám hovorí váš milovník dnes?“ pýtam sa. Sklopila oči. „Dnes hovorí:
Zlatíčko, ak ma miluješ, tak si to necháš zobrať. Miláčik, ak ti na mne záleží, pôjdeš na potrat.“ odpovedá ona.
I on dokázal, že sex samotný nie je láska, dokonca je potratom lásky. A nie je to problém iba jednotlivcov, ale veľkej časti spoločnosti. Pravá láska sa nedá naučiť sexom. Predmanželský sex je ako trhanie jablkových kvetov. Po ich odtrhnutí jablká už nemajú z čoho vyrásť.
Ešte jeden príbeh iného dievčaťa, ktoré hovorí: „Pred tromi rokmi som sa zoznámila s chlapcom. Naša náklonnosť prerástla do pekného, ale telesného vzťahu. Po čase ja som nechcela len sex, chcela som niečo iné. Lenže on si prial len sex, jemu to stačilo. Len Boh vie, koľkokrát som to chcela ukončiť, ale nešlo to. Cítila som až manželskú povinnosť. /V manželstve bez lásky je sex povinnosť/. A tiež som myslela na to, čo v budúcnosti poviem inému chlapcovi? To ma zaväzovalo. Vlastne som bola otrokom tela. Duša túžila po niečom inom a telo robilo niečo iné. Potom som ho začala telesne odmietať. Snažila som sa mu povedať, že potrebujem niečo iné, krajšie, ale on to vôbec nechápal. Iba žiarlil a podozrieval ma, že mám iného. Potom urobil menšiu scénu a nakoniec sme sa rozišli. Myslela som si, že budem z toho nešťastná. Ale pocítila som konečne slobodu a radosť. Bola som veľmi hlúpa, keď som si myslela, že pre zachovanie svojej lásky k nemu mu musím sexuálne vyhovieť. Rada by som všetko vrátila späť až po deň, keď som dobrovoľne odhodila dar, ktorý som si mala nechať až pre manžela...“
Ďalšie dievča napísalo: „...chcel odo mňa práve túto vec, ale ja som povedala NIE!“ „Nebuď staromódna, veď to robí každý,“ naliehal. „Ale nie so mnou,“ nedala som sa. Naštval sa a povedal mi: „No tak sa na teba vykašlem a nájdem si takú, ktorá ma pochopí.“ Odpovedala som mu: „Vieš čo, ak ti ide len o sex, pokojne si choď. Mám ťa rada, ale moje telo, to je celé moje srdce, to je všetka moja hodnota a tú si ja uchovám až pre svojho manžela“. Až vtedy pochopil a ospravedlnil sa mi.
Chcela by som poďakovať mojej mamičke, ktorá ma vychovala v názore na predmanželskú čistotu. Mnohé dievčatá si neuvedomujú, že odhadzujú, čo by si manžel na nich najviac cenil. Je úžasné vedieť, že aj ten druhý ma naozaj miluje.
Je tiež všeobecne známe, že chlapci, hoci dievčatá striedajú, chcú do manželstva takú, ktorá iných mužov nepoznala. Nechcú, aby ich vlastná manželka mohla porovnávať s inými, lebo vedia o svojich nedokonalostiach.
Trocha rozmaru môže byť osudová chyba
Okolo nás žije mnoho sklamaných dievčat a žien, ktorým predmanželský sex pokazil celoživotné šťastie a rodinným životom nežijú. Chlapci a muži im po zoznámení nasľubovali celoživotnú lásku a skvelé manželstvo.
Ženy túžia po láske a preto sa mužom často ľahkovážne odovzdajú i telesne. Keď sa však muži dozvedia, že partnerka je tehotná, alebo ju nútia k potratu, alebo chlapec opustí ju i svoje dieťa. Pripomína mi to niektoré domorodé kmene v Afrike. Takáto mladá matka si iba ťažko nájde vhodného partnera a často žije celoživotne sama. Jemnejšie povahy na mužov zanevrú a nový kontakt nemôžu vôbec vytvoriť.
Na takýchto podvodníkov si dievča musí dať pozor samo, lebo nie je žiadna právna úprava, ktorá by ich trestala. Láska sa zákonom vynútiť nedá, lebo ľudstvo nie je jej autorom. A na svoju nerozumnosť doplatí každý sám. Dievča však citové i ekonomické následky postihnú vždy viac, ako mužov.
