Pan Dušan Dobrovodský, promovaný biolog ze Slovenska, se dlouhá léta věnoval mladým, jejich doprovázení v době dospívání a přípravě na manželství. Tak vznikla série přednášek a besed pro mládež i rodiče s podtitulem "77 otázok tínedžerov na možnosť života v šťastnom manželstve", kterou nyní přinášíme v originální podobě.
Ja si šťastie zariadim sám, mne nikto nemusí nič radiť. Mám svoj rozum a to stačí.
Takéto vystatovanie možno počuť od dospievajúcich v každej generácii. Od narodenia riadime telo a hmotné i duchovné podnety svojim rozumom v prospech seba. Podľa zásady, čím viac nahrabem, tým viac mám. A mnohí chcú takto postupovať i v ľudských vzťahoch. Lásku hľadajú v kráse tela svojich partnerov a v sexe. Láska však nie je v kráse. Mnohé celebrity majú pekných partnerov, ale lásku nenachádzajú, a preto pekných partnerov striedajú. Takto sa stávajú zdrojom nepokoja, zla a nešťastia i pre iných, lebo hazardujú s ich citmi a šťastím.
Mnohí si myslia, že ľudské vzťahy okolo nás a v nás môžu meniť svojou vôľou a rozumom. Že stačí chcieť, povedať, prikázať alebo zaplatiť a moja vôľa bude skutočnosťou. Že si lásku, pokoj a harmóniu možno objednať ako tovar. Veľmi sa však mýlia.
Láska je duchovná hodnota a tá sa nehľadá, ale vytvára. Nie je v kráse, ale v povahe človeka, v charaktere. V láske platí: „Čím viac dám, tým viac mám“. Keďže egoista o tejto zákonitosti nevie, lásku ani netvorí, ani nezískava. Nie je schopný pekného spolužitia. V jednom duchu sa láska a nenávisť neznesú. Preto je dôležité svojho ducha, teda seba samého k láske vychovať a tým získať zmysel života a radostnú perspektívu.
Keďže lásku nededíme, musí byť výchova, alebo sebavýchova k láske zámerná a úmyselná. Zanedbanie zdokonaľovania v láske je vlastne nesprávnou výchovou, lebo zlu sa učiť nemusíme. Je v nás ako súčasť dedičného pudu sebazáchovy a pohlavného pudu, ktoré sa
i dobrou výchovou dosť ťažko usmerňujú.
1. Ale veď verejná mienka hovorí niečo iné?
Veľkým zdrojom nesprávnej výchovy detí i dospelákov je najmä verejná mienka z bulvárnych masmédií. V súčasnosti prevláda vo verejnosti mylný liberálny názor, že zamilovanosť do krásy a predmanželského sexu sú láskou, alebo zdrojom lásky. Telesná túžba po partnerovi a uplatnenie sexuality sa nazýva milovaním.
Je to hrubé zneužitie slova „milovať“, ktoré vyjadruje schopnosť ducha. Slová: „Miluj Boha a blížneho“ sú určite staršie, ako uvedené zneužitie. Pre „telesnú lásku“ je určite jednoznačnejší výraz „vyspať sa s niekým, zbaliť niekoho,“ alebo byť do niekoho zamilovaný a pod. V skutočnosti zámenou významu slov sex, zamilovanosť za slovo „láska“ sa maskuje pudové konanie duchovnou hodnotou, ktorú zneužívateľ vôbec nemá, ale lásku predstiera. Pohlavnú telesnú príťažlivosť a jej sexuálne prejavy mnohí považujú za lásku a preto duchovnú lásku nehľadajú.
Výrazne sa to odráža vo verejnej mienke, najmä v masovokomunikačných prostriedkoch. Všetky značne ovplyvňujú myslenie ľudí, pričom zväčša negatívne vychovávajú. Zamilovanosť do vonkajších, telesných vlastností nazývajú láskou. Väčšina producentov a redaktorov má liberálne názory, nevníma ľudskú dualitu, ani schopnosť milovať. Sami skutočnú lásku nepoznajú, často striedajú partnerov a to sa odráža v ich povrchnej tvorbe. Lebo čo nemajú, nemôžu dať. Vytvoriť pekný film o dobrej rodine sú neschopní.
Pravdou tiež je, že mnohí diváci majú podobné názory a tieto pochybné programy ich lákajú. „Budú si hľadať učiteľov, čo šteklia ich uši.“ /Pavol z Tarzu/.
Okolo seba máme veľa zlých vzorov.
Preto sa často v médiách oslavujú egoistické a telesné vlastnosti ľudí, násilie, a predmanželský i mimomanželský sex. Skoro každý filmový hrdina sa musí s partnerkou „vyspať.“ Predmanželská i manželská telesná nevera je predstavovaná ako láska, pričom sa zakrývajú jej negatívne dôsledky pre život ľudí v manželstvách.
Na diskotékach stovky mladých ľudí výskajú pod pódiami spevákov, pričom si vraj „brúsia“ svoj vkus. Podobne všetky súťaže krásy, propagujúce krásu tela bez duchovných hodnôt, sú pre mladých ľudí klamlivé. Vyzývajú nás: Vyber si partnera pekného a určite budeš šťastný. Nie je to však pravda. Ak nebude i dobrý, šťastní nebudeme. Problém je však v tom, že dobrotu nevidíme a krásu áno. Preto sa často vo výbere zmýlime.
Vytváranie „ vkusu“ je návykové.
Ak si v mladosti ustálime svoj vkus na 18- ročných modelkách a filmových hercoch, bude to v našom podvedomí ako droga. Muži budú neustále túžiť po mladých dievčatách a svoje manželky budú neskôr nútiť stále vyzerať mlado. Nie sú zamilovaní do manželky, ale do krásy mladých ženských tiel. V manželstve núti takýto muž manželku chudnúť, navštevovať kozmetické salóny a prispôsobiť sa inému vzoru, iným ženám, rôzne sa jej vyhráža, pokým ju sám nevymení, pokým mu ju niekto iný nepreberie, alebo ona sama neutečie za skutočnou láskou. Negatívne povahové vlastnosti vytvárajú nezhody a postupne rušia dôveru. Časom sa stratí i zamilovanosť do telesných vlastností a prichádza k duchovnej i telesnej nevere. Takéto manželstvo bez lásky je utrpením a obyčajne sa rozpadne, lebo rodina bez duchovnej lásky nemôže existovať.
Je zarážajúce, že bulvár a verejná mienka svoj životný scenár bez lásky považujú za normálny a propagujú ho. Výsledkom však je množstvo nešťastných a sklamaných ľudí.
Čo celebrity, nestačí kariéra?
Niektorých zamilovaných spájajú iné osobné záujmy, ako láska. Často je to kariéra, atraktívne zamestnanie, peniaze, majetok, alebo snaha opustiť rodičov a rodný kraj. Takúto dvojicu drží vo zväzku iba ich osobný prospech a sex. Napr. dvaja umelci, režisér a herečka, riaditeľ a sekretárka, obaja samostatní podnikatelia. Sami sa nazývajú „smotánkou“, ale príchuť má trpkú. O svojom vzťahu hovoria ako o „profesionálnom“. Často rodinu ani nepotrebujú a žijú „na diaľku“, samostatne. Niektorí bez lásky rodinu len predstierajú a prípadnú neveru si tolerujú. Mnohí svojich partnerov často menia a mávajú nemanželské deti, ktoré vychovávajú cudzí ľudia. Majú mnoho osobných i rodinných problémov. Navonok predstierajú spokojnosť, a hoci ich je málo, majú výrazný negatívny vplyv na verejnú mienku prostredníctvom bulváru. Je to však len dočasná a vonkajšia sláva. V strednom a staršom veku sú nešťastní a koniec svojho života mnohí nezvládnu psychicky.
Ak si priemerný človek berie vzor z idealizovaného mediálneho modelu, býva sklamaný. Ponúkanú profesionálnu a materiálnu úroveň nedosiahne, ale všetkým závidí. Závisť ho okradne o možnosť zdokonaliť sa v láske a pokoji. Potom je sklamaný a obyčajne prepadne depresii, delikvencii, drogám a lacnému sexu.
Múdremu a prezieravému tínedžerovi sa to však nemôže stať.
Prosím, dobre si zapamätajte, že
súčasná verejná mienka a väčšina masmédií predstavujú škodlivé vzory pre sebavýchovu k láske a pre vnímanie hodnoty vlastnej osobnosti.
Ide tu len o veľký sexuálny biznis. Preto nepozerajte všetko, čo vám ponúkajú iní, ale múdro si programy pre seba vyberajte.
Vzťah postavený iba na kráse je pominuteľný skôr, ako sama telesná krása, alebo pokým nestretnem niekoho krajšieho. Nedostatok lásky je nedostatok dôvery. Vždy spôsobuje žiarlivosť, nezhodu pováh a čoskoro zničí i povrchnú zamilovanosť do krásy tela i pohlavný život partnerov. Dôkazom škodlivosti hore uvedeného je nesprávny výber partnera a skutočnosť, že len 10 percent manželstiev / ale i dočasných partnerstiev/ je šťastných.
Nutnosť sebavýchovy v duchovnej láske dokazujú i mnohé otázky 15- 18 ročných tínedžerov, ktoré napísali v rámci prednášok a besied. Väčšina z nich nepozná rozdiel medzi duchovnou a telesnou láskou a nemá správne kritériá hľadania dobrého životného partnera.
2. Sme mladí a v budúcnosti chceme žiť nielen duchovnou láskou, ale i telesným vzťahom. Ale ak to má byť ako doma? Nič moc. Na čo sa mám tešiť? Prečo si mám teraz odriekať?
Je samozrejmé, že najviac informácií o sexe dostávate z bulvárnych médií a od priateľov. Tí sa však venujú len mimomanželskému sexu, lebo skoro nikto z autorov pekným manželským životom nežije. Je to samozrejmé, lebo človek môže dať len to, čo v sebe má.
Je tiež pravda, že
ani v dobrom manželstve vašich rodičov sex neuvidíte, a preto si myslíte, že sex patrí mimo manželstva. Pravdou však je, že v dobrom manželstve je sex súčasťou pohlavného života rodičov a je v ich láske darom. Láskou je naplnené všetko, čo počas 24 hodím robia a na čo myslia. Preto je v tom harmónia a rodinné šťastie.
Potrebné však je, aby miloval najmä muž. Preto Pavol z Tarzu radí svojim priateľom: „...kto miluje svoju ženu, seba samého miluje.“
Všetko, čo s duchovnou láskou, pohlavným životom a sexom súvisí, patrí len do manželstva. Ak sa vaši rodičia majú radi, je všetko v poriadku. Oni romány nečítajú, ale prežívajú a to oveľa krajšie, ako by zažili mimo manželstva. Neberte im ich tajomstvá, o tom, čo je hlbšie ako slzy sa ťažko inému hovorí. Manželská duchovná i telesná intimita je krajšia, ako rozprávka, ako romány a ponuky všetkých televízií a časopisov dovedna, lebo manželov uspokojuje a zdokonaľuje sa až do staroby.
Samotný pohlavný život je veľmi osobná oblasť života, nedá sa nikomu ukázať, modely a kurzy neexistujú. Pohlavná spokojnosť a vernosť je výsledkom manželskej duchovnej lásky. Spätne upevňuje ich lásku, vernosť, konanie a pokoj v rodine, ktorý i deti môžu vnímať ako teplo domova. Tento duch rodiny je najmocnejším výchovným činiteľom. Podmienkou osobnej lásky človeka sú dobré duchovné vlastnosti, ktoré vznikajú správnou výchovou a sebavýchovou.
3. Prečo sa rozprávať o vzťahoch, nemal by sa mi partner hlavne páčiť?
Iste sa vám partner musí páči, to je prirodzené.
Ale nech vás poteší skutočnosť, že medzi ľuďmi je krása relatívna. Čo sa páči jednému, nemusí sa páčiť inému, a preto vy každý, ak budete milovať, budete mať najkrajšieho partnera na svete. I rodičia milujúci svoje deti, majú samozrejme najkrajšie deti na svete. A vy v láske máte najkrajších rodičov.
Z našej osobnej duality /sme telo a duch/ vyplýva známa zákonitosť, že krása tela je relatívna. Výzor tela a duchovná láska sú úzko previazané, pričom dobrota ducha zvyšuje v partnerových očiach i krásu tela.
Často sa stáva, že neznámym pekným ľuďom pripisujeme už vopred dobré povahové vlastnosti a menej pekným špatné. Ak ich však spoznáme hlbšie, ak pekní nie sú ku nám dobrí, stratia krásu v našich očiach. A ak zistíme, že menej pekný človek je dobrý, milujeme ho bez ohľadu na jeho priemernú telesnú krásu, a v našich očiach sa postupne stáva pekný. Takých príkladov v dejinách, v klasickej tvorbe i v rozprávkach je veľa.
V živote často počujeme niekoho povedať: Čo na ňom vidí? A pre ňu je to najkrajší človek na svete. A čo vaši priatelia, priateľky, rodičia a učitelia? Akí sú? Vidíte, ak sú dobrí, sú pre vás i pekní a milujete ich bez ohľadu na ich zovňajšok. Nech nás teší poznanie, že krása je relatívna, a že ak sa sedemdesiatnici milujú, tak sú stále do seba i zamilovaní a navzájom sú pekní. Verte, že nie je takého škaredého človeka na zemi, aby nebol, ak je dobrý, pre niekoho najkrajším na svete. V mladosti preto nehľadajte partnera iba pekného, ale hlavne dobrého.
Dosvedčujú to i viaceré skutočné biblické príbehy o výbere manželiek Abrahámovými potomkami. Napr. Izák a Rebeka, Jakub a Ráchel, Booz a Rut a pod. Viaceré z nich pri prvom stretnutí s budúcim manželom zahalili svoju tvár závojom, aby vopred vynikla ich dobrota. A tí muži najskôr poznali ich duchovnú krásu, múdrosť a usilovnosť, rozhodli sa pre ne a tým získali i ich telesnú krásu. Podobne i tie múdre dievčatá chceli dobrých manželov, vedeli, čo si na nich dobrí muži cenia, preto sa mohli rýchlo a správne rozhodnúť.
Napr. Abrahámov syn Izák nenašiel dobré dievča pre seba v kanánskej zemi, a preto si manželku nechal vybrať dobrým sluhom vo vzdialenom Abrahámovom príbuzenstve. Po dlhej ceste sa bezradný, ale veriaci sluha, pri studni pred mestom Haran modlil k Bohu: „Bože Abrahámov, pomôž mi vybrať dobré dievča. Pozvem tú, ktorá, ak ju požiadam o vodu z jej džbánu, sama bude chcieť napojiť i moje ťavy.“ A medzi prvými oslovenými bola taká, ktorá zaprášenému cudzincovi ochotne vodu podala a bez požiadania sama napojila i jeho smädné ťavy. A biblia hovorí, že to bola spanilá, prekrásna a čistá Rebeka, vnučka Abrahámovho brata.
Neskôr i Izákov syn Jakub poznal Rachel ako šikovnú pastierku otcových stád, zamiloval sa do nej a vyslúžil si ju až 14 ročnou službou u jej otca.
Podobne neskôr betlehemský Booz, pri kontrole svojich žencov, z diaľky zazrel neznáme dievča zbierajúce na jeho poli klasy. Od dozorcu sa dozvedel, že je to Rut, chudobná cudzinka a mladá vdova, ktorá z lásky ku svokre opustila svoju moabskú vlasť, ľud i pohanské náboženstvo. A ktorá prosila o možnosť zberu, lebo týmto zrnom živí svoju chorú svokru. Vtedy Booz poznajúc jej dobrotu rozhodol sa pomôcť jej skôr, ako ju videl. Prišiel ku nej, oslovil ju, pochválil, a uľahčil jej zber. A vtedy poznal i jej telesnú krásu. Neskôr sa stala jeho manželkou, a tak i prababkou kráľa Dávida.
Túžba ľudí po skutočnej láske sa objavuje i rozprávkach, povestiach a románoch.
Kladný vzťah ku kráse tela a hmotným veciam je osobná zamilovanosť, ktorá je nám prirodzená, ale nie je to ešte láska. Zamilovanosť je riadená túžbou získať veci a použiť iného v prospech seba. Pre zamilovaného egoistu nie je iný človek cieľom, ale prostriedkom pre vlastné uspokojenie. Často hovorí: „Ja to chcem, ja ťa chcem, mne sa páčiš. Chcem si ťa vziať. A prečo? Lebo si pekná, máš ideálnu postavu, si moja vysnívaná. Som zdravý, pekný a smelý. A chcem i teba, chcem si s tebou užiť sveta i sexu a pod.“ Egoista tieto svoje túžby maskuje slovom „Milujem ťa, lebo si iná ako ostatné /teda povoľná/ a chcem s tebou žiť.“ A mnohí si to i skutočne myslia. Svoje špatné vnútorné hodnoty však skrývajú a nezaujímajú sa o ne. Lenže život nie je rande a preto sa neskôr dožijú mnohých nepríjemných prekvapení a rozvodov.
Chlapci často skromné a múdre dievčatá podceňujú. Naivne si myslia, že zdržanlivé dievča bude v manželstve sexuálne menej schopné, ako iné ženy.
Pravdou však je, že iba krása, peniaze a sex manželstvo /dvojicu/ neudržia. Duchovná neláska im to pokazí. Krása časom vybledne, alebo príde niekto krajší. Krásu, peniaze a sex možno získať i od iného. Bez dobrých povahových vlastností zamilovanosť skončí, nastanú nezhody a vzťah sa rozpadne. Každá zamilovanosť by preto mala prerásť v lásku.
4. Čo je láska? Je sex láskou?
Asi by teraz zaznelo viacero odpovedí: Egoisti by tvrdili: Sex je láska, krása je láska, k láske stačia pekné oči, vlasy, nohy, boky, široké plecia, hlas, peniaze, majetok a pod. Stačí, ak sa jeden druhému páčime. Je to naozaj tak? Je láska vo vonkajších vlastnostiach a hmotných veciach? Rozhodne nie, lebo láska je hodnota čisto duchovná.
Sex nie je láska, lebo nefunguje v detstve, ani v chorobe a ani v starobe. Milovať však je schopné i dieťa, chorý, či starý človek.
Láska je vlastnosťou ducha a jej cieľom je dobro iného človeka, čím získam i dobro svoje. Blížny v nej nie je prostriedkom pre moje dobro, ale cieľom môjho konania. V láske chcem, aby jemu pri mne bolo lepšie, chcem sa mu darovať. V láske sme šťastní obaja, alebo ani jeden. Základom lásky nie je krása, ale dobrá povaha človeka a jeho charakter. Je to súbor kladných duchovných vlastností, ktorý určuje myslenie a konanie človeka, teda jeho povahu. V láske platí: „Čím viac dám, tým viac mám“. A schopnosť takto milovať, milujúceho i milovaného plne uspokojuje.
Je normálne, že v manželstve si manželia pomáhajú. Ako by chceli dobre duchovne i telesne žiť, ak sa budú klamať, hnevať a urážať? Veď to je nemožné.
5. Čo je to pohlavná túžba, čo je sex?
V celej stvorenej prírode je pohlavná túžba jedným z prejavov telesného pohlavného pudu, a závisí od správnej hormonálnej činnosti. Jej cieľom je zabezpečiť prenos pohlavných buniek samčeka do pohlavných orgánov samičky, aby mohlo prebehnúť oplodnenie. Pohlavná túžba sa zvyšuje postupným hromadením pohlavných buniek v tele samčeka a dozrievaním vajcovej bunky vo vaječníku. U samčekov je však výraznejšia. Ak sa samček a samička nestretnú, pohlavné bunky samovoľne z tela odchádzajú. Pohlavný pud sa prejavuje v celej živočíšnej ríši a je v súlade s plánom stvorenia.
6. Načo je nám polygamia?
Treba tiež vedieť, že súčasťou pohlavného pudu je i polygamia, túžba po striedaní sexuálnych partnerov, ktorá sa prejavuje promiskuitou, teda striedaním partnerov.
Cieľom pohlavného pudu v prírode je zabezpečiť rozmnožovanie živočíšneho druhu, a nie telesnú harmóniu partnerov. Oplodnenie pohlavných buniek sa zabezpečí zvyčajne jednostranným uspokojením samčeka. Preto v prírode je rozmnožovanie zabezpečené telesnou príťažlivosťou i telesnou nespokojnosťou a následnou túžbou po striedaní partnerov. U živočíchov je to priam nutnosťou a v prírode je súčasťou prírodného výberu partnerov a vývojového zdokonaľovania druhov.
Podobne to býva s ľuďmi, ktorí sa správajú prírodne, bez lásky, teda iba pudovo. Často k obojstrannej spokojnosti neprichádza a pud ich núti k ďalšiemu striedaniu tak, ako je to pri živočíchoch v prírode. Polygamia falošne nahovára ľuďom, že vernosť je nudná a striedanie je vrchol šťastia. Z jej podstaty však vyplýva, že ruší doterajšie vzťahy a znemožňuje rozvoj duchovnej lásky, lebo ruší vernosť, dôveru a oddanosť.
Lebo cieľom samotného pohlavného pudu bez lásky nie je určitá osoba, ale iné pohlavie. Mužovi pod silným vplyvom pohlavného pudu / návyku a hormónov /sa zdá každá žena pekná, ak mu vyhovie. Vedel by znásilniť i úplne cudziu ženu. Za každou sa obzerá, ale po láske a duchovnej harmónii v manželstve netúži. A podobné je to i pri prostitúcii za peniaze alebo inú odmenu.
Človeku však polygamia a promiskuita škodí. Je návyková a bráni vzniku lásky, lebo vyžaduje striedanie partnerov. Len duchovná láska túži po vernosti a jednote dvoch. A vo vernosti je i pohlavný život krajší.
Je logické, že striedaním nevytvoríme vernosť, ani dôveru a oddanosť, čo sú vlastnosti lásky. Preto pri uprednostnení pohlavného pudu pred vznikom lásky, láska vzniknúť nemôže, a vzťah je odsúdený k zániku.
Láska je však viazaná k určitej osobe a na jej i naše dobré duchovné vlastnosti. Netlmí telesnú túžbu, len ju upriamuje na milovanú osobu. Preto sama zabezpečuje dvojici psychickú i telesnú vernosť. Je dokázané, že iba duchovná láska a záujem o všetky potreby partnera môžu v manželstve prirodzene zabezpečiť obojstrannú harmóniu v duchovnej i telesnej oblasti. Preto je pri zamilovanosti muža a ženy potrebné budovať najskôr dobré priateľstvo, vzájomné poznanie, vzťahy lásky, vzájomnej pomoci, dôvery a zachovať predmanželskú pohlavnú zdržanlivosť, ako súčasť vernosti svojmu budúcemu manželskému partnerovi. Náš sex závisí od našich hormónov, naša láska od našej vôle a poznania milovaného subjektu, či objektu. Preto jej nárast môže každý usmerniť zlepšovaním svojich dobrých vlastností, svojej povahy.