Byla nám zaslána báseň, která jistě zaujme nejen milovníky veršů, ale i ty, kteří v ní najdou inspiraci jak nahlížet na prožívané i lidi kolem sebe - s vděčností.
ĎAKUJEM...
Bože, Ty doprial si mi dožiť sa päťdesiatky
a predo mnou ešte... Čas dlhší, abo krátky?
Jediné, čo v tomto veku priam isté je,
že púť moja už za polovicou je…
Túžim dnes aspoň chvíľku v tichu zostať stáť,
poobhliadnuť sa spiatky a Tebe vďaky vzdať
za ľudí, čo na ceste mojej nechal si
doposiaľ kratšie, či dlhšie pri mne stáť…
Ďakujem za rodičov, za to, že ešte žijú mi otec, mať,
že sa mám na koho obrátiť vždy, ku komu poberať…
Ďakujem Ti za rodné sestry dve i jedného brata,
za tety a ujov, čo na prstoch rúk dvoch rátam,
za všetkých bratrancov a sesternice,
čo ledva zmestili sa u starkých do izbice…
Moja vďaka Ti patrí i za mojich predkov,
pradedkov, prababky, aj babky a dedkov,
od ktorých dostalo sa mi tak veľa lásky...
Dnes, keď už ani mne nechýbajú sivé vlásky,
prosím ich, nech prihovárajú sa za nás,
by stretli sme sa znova v nebi raz zas…
Aj vy - krstný, krstná - čo ku krstu ste ma malú nosili,
stojte pri mne i teraz, aj keď odchádzať budem - v tej chvíli...
I vy ostatní ujovia a tety, čo predišli ste nás do večnosti,
vyproste aj nám milosť dôjsť raz do radosti…
Prihovárajte sa za nás i vy tam -
manželova mama, tato -
nech nechýba nám vo vzťahoch nikdy tá,
čo nad soľ je, i zlato…
Listujúc s deťmi v albumoch fotiek plných
spomínam, ďakujem Ti, Otče, za nich -
za všetkých blížnych - bratov, sestry
a žasnem jak dal si mi za tie roky život pestrý
a koľko dobra sa mi skrz nich dostalo,
i keď rokmi každého z nás inam odvialo…
Za kamarátky, priateľky pre každú žitia etapu,
za duše blízke, čo nielen v dobrom boli so mnou,
ale i v ťažkostiach ma vždy chápu,
z ranného detstva, z časov škôl a internátov...
Za kolegyne, kolegov, vedúce i šéfov,
za známych, sestry, aj kňazov-bratov,
za dobrovoľníkov nadšených pre spoločnú vec,
ochotných rozdávať sa, odľahčiť ťarchu druhým z pliec…
Ty preplietal si tak cesty naše,
by stretli sme sa vždy v pravom čase,
bo v umení tom si najúžasnejší Režisér
a dávaš žitiu nášmu ten najlepší smer…
Vďaka, Otče, i za Tvoje moje deti, muža,
chráň nás vtedy, keď život nás práve ohňom skúša,
daj lásku, silu, trpezlivosť, radu a poznanie,
to naďalej je, Bože dobrý, moje vrúcne prianie…
Ďakujem i za krstniatá, netere a synovcov,
tetušky, čo doposiaľ spoznala som, aj ujcov...
Ďakujem aj za všetkých švagrov a švagriné
za to, že žiť môžem v jednej veľkej rodine…
Ďakujem za všetkých dobrodincov,
rodákov, i spoza hraníc cudzincov,
čo modlili sa za nás neraz v skrytosti,
odmeň ich štedrosť, Bohatý Bože, v hojnosti…
Žehnaj
všetkých, prosím, odplať lásku,
keď pýtajú sa, odpovedz na otázku,
ochraňuj ich, sprevádzaj a veď,
na cestu žitia svojim Svetlom svieť…
Ďakujem Ti i za Teba, môj Bože,
veď snáď sa aj to môže…
Ďakujem Ti za to,
môj nebeský Tato,
že či vnímala som to práve a či nie,
či deň bol, večer, noc, či svitanie,
že Ty pri mne vždy stál si…
Že vždy i budeš, tak ako i bol si,
že Alfa i Omega, Počiatok si i Koniec…
Že na lúke kvety, fialový nežný zvonec,
navôkol všetka krása,
lásku Tvoju nám hlása
a že i cez ňu „milujem ťa“ nám riekneš,
že sa nás, Otče večný, nikdy nezriekneš…
Že daroval si nám dokonca i jediného Syna,
že vďaka Nemu tak zmýva sa naša vina,
že v sviatostiach sa nám neustále dáva,
aj hriešnych milovať nás neprestáva…
Vďaka za Radcu, Tešiteľa, Dobra a Lásky Ducha,
nech dá nám Tvoj pohľad a Slovo nielen do ucha…
Vďaka Ti aj za Nebeskú Mamu,
vďaka, že nenechávaš ma samú…
Vďaka i za patrónov, čo sprevádzajú nás z neba,
že obrátiť sa na nich môžme, keď nám je to treba...
Vďaka Ti, láskavý Bože, za všetkých tých svätých,
čo blízki sú srdciam na zemi Tvojich detí…
Za to, že si ma pred vekmi už miloval,
k životu, večnému šťastiu povolal...
Za to, že si si ma viedol, formoval...
Za všetky dary, ktoré si mi daroval...
Za to, že Ty, Ktorý vidíš vždy viac,
dávaš... a človek neraz (v tej chvíli netušiac)
prijíma viac než si myslí práve, abo čaká…
Vďaka Ti, Predobrý Otče, za všetko vďaka...
