Zamyšlení, vzpomínka a prosba o modlitbu za Ivetu, jejíž smrt nás všechny bolestně zasáhla. Napsal Anton Selecký:
V posledných rokoch nie je výnimkou, že ľudia končia svoj život – či už skratovo, alebo po dlhodobom zápase, keď už siahli na dno svojich síl. A nemálo k tomu prispievajú aj ziskuchtivci, ktorí zarábajú na ľudských problémoch a nešťastí.
Najnovšou obeťou takejto štvanice je podľa všetkého speváčka Iveta Bartošová. Keď zarábala pre svojich producentov, bola dobrá. Keď sa ako umelec ocitla v “secondhande”, bola už “zužitkovaná” a keď ako človek potrebovala pomoc, vláčili ju po novinách. Ak človek nie je silný duševne a hlavne duchovne, spravidla takáto situácia presiahne jeho psychickú odolnosť, a aj jeho zodpovednosť pred Nebom za seba samého je nadmieru znížená. Preto Iveta2prosíme o modlitbu za Ivetu, ktorá prispela k vývoju našich generácií svojím čistým a neskazeným umením.
Pamätám sa, ako som v jeden večer v roku 1988 písal jeden materiál do Rádia Slobodná Európa. Ten príspevok sa týkal Vianoc. Po celý čas tvorby príspevku som počúval pieseň Ivety Bartošovej, ktorá bola vtedy hitom – Jen já a motýl. Priznám sa, že som pri tom “stiahol” fľašku dobrej slivky. Dnes akoby sa slová tejto piesne napĺňali akýmsi osudovým významom. Iveta bola skutočným motýľom, hravým, krehkým a zraniteľným. Motýľom, ktorého rozkmásala táto doba. Doba, ktorá tak ako každá iná, má svojich mučeníkov. Len vinníci sú často anonymní…
Anton Selecký
Poslechněte si:
Iveta Bartošová - Jen já a motýl
Převzato z
www.magnificat.sk,
článek naleznete v souboru článků (vydáno 20. 4. 2014)
Monitoring: Utrpenie v mene dovážanej “demokracie”, Keď umiera motýľ. Kino: Pokánie - zde.
