V tomto příspěvku převzatém z červnových zpráv Agentury Gabriela
magnificat.sk/nd/
přináším rozhovor s bývalou šamankou, která prožila hluboké obrácení.
Varovanie pred nebezpečenstvami šamanizmu
Rím, 14.7.2010 (kath.net/DieTagespost) 013 709 - Konvertitov, ktorí nadšene píšu o svojej novej viere, stretávame často najmä na katolíckych stránkach internetu. Prichádzajú väčšinou z iného vyznania, z ateizmu, či dokonca z iného náboženstva. Horlivý zápal, ktorým sú naplnení, vedie u mnohých katolíkov od kolísky skôr ku skepse. No ich „etnologický pohľad“ – pohľad toho iného – na starú dobrú materskú loď Una Sancta pre mnohých dáva katolíckej viere žiariť novými čerstvými farbami.
Jeden z najpozoruhodnejších a najzaujímavejších blogov nemeckých konvertitov má titul Non Draco sit mihi Dux. Autorka Dorothea, (60) sa označuje ako ex-baptistka, ex-zelená, ex-ľavičiarka a ex-šamanka, čo dáva tušiť, akým hlbokým prevratom v duši musel byť jej vstup do Katolíckej cirkvi pred 6 rokmi. Môžeme vidieť ako niekto, kto desaťročia praktizuje ezoterické a šamanské techniky a pritom bol vystavený mnohým útokom, dnes, po svojom obrátení prežíva ochranné sily anjelov, svätých, Božej Matky a svätého kríža ako mimoriadne mocné a účinné. Dorothea píše o svojich zážitkoch a skúsenostiach veľmi otvorene. To robí jej článok hodnotným tiež pre duchovných pastierov, ktorí sa chcú seriózne zaoberať účinkami novopohanstva a ezoteriky v modernej spoločnosti.
BW: Dorothea, váš blog má ako titul prastaré latinské motto Non Draco sit mihi Dux – Crux Santa sit mihi Lux: Nie drak je mojím vodcom – svätý kríž je mojím svetlom. K tomu zdobí vašu titulnú stránku umelecké znázornenie sv. Michala archanjela. Ako ste prišli práve k tomuto?
Nápis pochádza z medailónu sv. Benedikta. Sv. Benedikt sa v pôsobení Zlého vyznal. Vedel, že keď je kríž tvojím svetlom, drak stráca nad tebou moc. Sama som to zažila, keď som sa odvrátila od ezoteriky a šamanizmu a jednoducho nenachádzala pokoj. Keď som do stredu miestnosti zavesila posvätený kríž vo vedomí „Kristus je Pán!“, nastal väčší pokoj. Ale až odkedy sa môžem odvolávať na svoj krst a odkedy môžem prosiť Máriu, je môj život lepší.
Viem, že mnohí v katolíckej cirkvi sú presvedčení, že niet zla ani Zlého, čo nám chce zlé. Ochrana, ktorú majú vo svojej Cirkvi je taká veľká, že sa očividne už veľmi dlho necítili existencionálne ohrození.
A preto trvalo príslušne dlho, kým som našla niekoho, kto vedel, o čom vôbec hovorím a dokázal mi pomôcť. Čo si niekto ako ja má počať s kňazom, ktorý ani nevie, že existujú anjeli a démoni a povie mi, že veď moja cesta je zvláštna a musím si ďalej poradiť sama, alebo ktorý si myslí, že mi musí ponúknuť psychoterapeutickú pomoc – nuž a to je všetko?
BW: Vy ste sa obracali na archanjela Michala už pred svojím obrátením na katolícku vieru v súvislosti s vašou „ezoterickou prácou“. Nie je to skôr nezvyčajné?
Mnohým z tých v ich Cirkvi tak chránených kresťanov vôbec nie je jasné, čo sa v ezoterických, šamanských a novopohanských kruhoch deje. Na jednej strane to vidia ako konkurenciu, na druhej strane to považujú za „šik“ a nazdávajú sa, že si možno prvky z ezoterickej ponuky povyberať a kresťansky premodelovať. No tieto náboženstvá a filozofie sú od kresťanstva diametrálne odlišné. Nie nadarmo sa na Katolícku cirkev najviac útočí, pretože všetci ostatní nielen, že nemajú nijakého osobného Boha, ale ani boha, ktorý ich miluje a ktorému tak veľmi na nich záleží, že za nich dal svoj život. Teda presne to, čo dnes už vôbec nie je „in“, nie je moderné.
Niekomu, kto nechce ani len mať deti, pretože tie „rušia jeho vlastný duchovný vývoj“, samozrejme služba blížnemu nič nehovorí. Títo ľudia potrebujú pomoc a nie niekoho, kto sa pokúša riešiť ich život meditačnými kurzami, seminármi o vcítení sa do síl prírody a skupinovými dynamickými hrami!
V ezoterických kruhoch sa rozhodne „pracuje“ s „energiou“ archanjelov! Pre ezoterika teda nie je spolupráca s archanjelom Michalom ničím nezvyčajným. Koľkí katolíci a katolícki kňazi by mi dnes sami od seba úprimne poradili ochranu archanjela Michala? Slobodne sa vzdali pomoci anjelov, svätých a často dokonca aj Panny Márie a ešte aj samého Ježiša vyhlasujú za milého rabbiho, priateľa od vedľa.
BW: Nie je paradoxné, že dnes toľkí ľudia veria v existenciu anjelov, zvieracích duchov, do výšav vystúpených majstrov, v moc a účinky energií reiki a rovnováhu šakier a pritom sa zdá, že Katolícka cirkev v pastoračnej praxi sa vzdala viery v neviditeľné?
Zdá sa mi skôr, že Katolícka cirkev sa vzdala časti reality. Aj keď sú tieto postavy pre väčšinu ľudí neviditeľné, tak predsa existujú a stále ich možno cítiť. A ľudia to vedia. Veď ku komu majú ísť, keď práve Katolícka cirkev ich necháva so Zlým samých? Už nijaké spovede, nijaké odpúšťanie hriechov, nijaký exorcizmus, nijaké zasvätenie a očisťovanie priestorov, ale všetko je iba psychológia. Chvíľu sa im to možno dá narozprávať, ale dosť rýchlo skonštatujú, že to nestačí. A potom hľadajú pomoc inde a pokúšajú sa, ako som to robila ja, magickými praktikami zvládnuť vlastný život.
A človek si môže dosť dlho nahovárať, že mu pomôže vykladanie karát, veštenie kyvadlom, čítanie znakov prírody atď. To vedie k tomu, že bez toho, aby sme sa opýtali karát či horoskopu, už ani nevyjdeme z domu. Vedie to k vnútornej neslobode a strachu zo života.
Keď znovu nájdeme Krista, skonštatujeme, že on je tu so svojou láskou a milosrdenstvom, keď ho potrebujeme, ale práve jeho milosrdenstvo pripúšťa, že môžeme porobiť aj chyby. On nás nenecháva zápasiť samých a vie, aké ťažké to máme.
BW: Pozoruhodný citát z vášho blogu v súvislosti s vaším obrátením znie: „Pochopila som ..., že nesúhlasí, čo nás učilo naše médium a síce, že musíme tvrdo na sebe pracovať, aby sme sa zlepšili a tým zachránili svet. (V istý moment - neskoro – som skonštatovala, že on sa z toho vynímal a aj to, že sa nedokážeme spasiť sami, veď som to 25 rokov skúšala.) Tu bola, celá Cirkev s Ježišom, Máriou, svätými, anjelmi a tým všetkým, ktorá už dávno pracovala na spáse sveta.“ To znie dramaticky. Môžete to vysvetliť?
Bolo to dramatické. V ezoterike je to ako aj vo východných náboženstvách tak, že sa musíš určitými technikami meditácie a dýchania stále ďalej zlepšovať, aby si nakoniec našiel vykúpenie. Je to neuveriteľný stres, neustále musíš na sebe „orať“ a v konečnom dôsledku ti nikto nepomôže. A niet ani nijakej skutočnej súdržnosti skupiny, pretože každý si je podľa tejto filozofie sám sebe najbližším. To sa týka rovnako aj šamanizmu.
BW: V Nemecku viedol prípad Anneliese Michelovej k tomu, že na exorcizmus sa hľadí skôr kriticky. Už ste sa s tým zaoberali? Možno v článku pre svoj blog?
Áno, poznám ten prípad, ale v mojom blogu som o tom ešte nepísala. Ak si to dobre pamätám, boli tí exorcisti aj veľmi neskúsení. Myslím si, že tu sú potrebné aj lekárske znalosti, aj dobrý psychológ nemôže škodiť, ak sú vôbec k spolupráci ochotní. Pritom si lekári ani psychológovia spravidla neuvedomujú, že často nejde iba o telesné, duševné či psychosomatické choroby – a to je ten problém. Pôsobia tu, ako to ja vidím, aj zlovoľné bytosti. A to terapiami ani liekmi jednoducho nevyliečime. Avšak za problematické považujem aj konfrontovanie rodín, ako aj reiki. Ja som to praktizovala podobným spôsobom. Pôvod sily, ktorú „cez seba nechávame pretekať“, nie je iba príliš nejasný, ale aj nebezpečný. To nie je znamenie slobody Ježiša Krista.
BW: Koho alebo čo by ste chceli svojím blogom dosiahnuť? Máte nejakú „misiu“ alebo píšete skôr, aby ste spracovali minulosť?
Nebolo pre mňa jednoduché rozhodnúť sa uverejniť moje skúsenosti v blogu. Považujem však za dôležité, aby niekto, kto toľko počul o tom, čo dnes patrí k duchu doby a intenzívne to aj prežíval vo vlastnom živote a potom našiel cestu naspäť ku Kristovi a jeho Cirkvi, o tom aj rozprával. Dúfam, že uverejnenie mojich skúseností možno pomôže niektorým ľuďom, ktorí sú ešte v týchto kruhoch, vyslobodiť sa a že niektorých katolíkov v tomto ohľade dokážem prebudiť“. -zg-
